Chodecká komisia Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) navrhne rade IAAF viacero zmien v programe šampionátov. Najzávažnejšia je, že od MS 2023 by sa mala zmeniť dĺžka oboch seniorských súťažných tratí – u mužov aj žien z 20 na 10 a z 50 na 30 km.

Prvá zmena je však naplánovaná už na MS v roku 2021 v americkom Oregone, kde pôjdu muži i ženy 20 a 30 km. Poslednú päťdesiatku na vrcholnom podujatí absolvujú muži na OH 2020 v Tokiu, preteky žien na 50 km bude IAAF navrhovať na zaradenie do programu tokijských hier Medzinárodnému olympijskému výboru. Komisia taktiež navrhuje zavedenie elektronických čipov na kontrolu kontaktu chodcov s povrchom, do praxe by sa mali zaviesť od roku 2021. O odporúčaniach chodeckej komisie bude rada IAAF rokovať na zasadnutí 10. a 11. marca 2019. Ak ich prijme, zmeny vstúpia do platnosti od 1. 1. 2021.

Na fotce členové chodecké komise IAAF, kteří budou rozhodovat o změně chodeckých tratí:

(zleva) Tim Berrett, Stéphane Bermon, Maurizio Damilano, Jane Saville, Robert Korzeniowski and Luis Saladie

Šéf chodeckej komisie IAAF, bývalý olympijský víťaz a majster sveta na 20 km Talian Maurizio Damilano vysvetlil dôvod návrhu na zmenu tratí nasledovne: „Náš hlavný cieľ je zabezpečiť budúcnosť pre chôdzu aj po OH 2020 v Tokiu a ponúknuť generácii mladých chodcov nie menej, ale viac, ako máme teraz – až štyri disciplíny, rovnako dve mužské a ženské – v programe MS a OH. Zmeny nie sú vždy jednoduché, ale je absolútne nevyhnuté urobiť ich, aby bola chôdza atraktívnejšia pre mladých atlétov i pre fanúšikov.“

Odporúčanie chodeckej komisie podporil i trojnásobný olympijský víťaz v chôdzi na 50 km (1996, 2000, 2004) Robert Korzeniowski. „Ako viete, svoje najväčšie úspechy som dosiahol práve na 50 km. Svet sa však mení, preto musíme byť odvážni a posunúť sa dopredu. Táto zmena môže chôdzi zabezpečiť, aby bola naďalej súčasť najvýznamnejších športových. Podujatí. Nepochybujem, že aj preteky na 30 km ponúknu chodcom-vytrvalcom rovnakú možnosť dosiahnuť svoje ciele ako to bolo na 50-kilometrovej trati,“ tvrdil Poliak v tlačovej správe IAAF.

V zákulisí sa medzitým šírila informácia, že Peter Marlow, ktorý bol člen chodeckej komisie IAAF nepretržite od roku 1977 a od roku 1996 šéfoval chodeckej komisii Európskej atletiky, v dôsledku návrhu rezignoval na svoj post. Chodecký odborník svoje rozhodnutie potvrdil pre magazín Athletics Weekly: „Urobil som tak na protest proti návrhu komisie.“ Marlow zdôraznil, že verdikt komisie chodecká komunita na celom svete vôbec neprijala s pochopením a vyjadril sa, že toto môže byť nielen začiatok konca chôdze ako atletickej disciplíny, ale aj postupné vyradenie trojskoku a vrhu guľou z programu šampionátov, o ktorom sa v IAAF už dlhšie diskutuje.

Chôdza mužov na 50 km je súčasť programu olympijských hier nepretržite od roku 1932, mužskú dvadsiatku zaradili do programu v roku 1956 a ženskú na OH 2000 v Sydney, keď  predtým v rokoch 1992 a 1996 súťažili chodkyne pod piatimi kruhmi v pretekoch na 10 km.

SLOVENSKÉ REAKCIE NA NÁVRH CHODECKEJ KOMISIE IAAF

PETER KORČOK, prezident Slovenského atletického zväzu: „Ak päťdesiatku nahradia tridsiatkou, bude mi to ľúto. Táto disciplína mi vždy imponovala, považujem ju za kráľovskú. Mal som ju rád ako športovec a práve na tejto trati som dosiahol svoje najväčšie športové úspechy. Takisto mi navždy zostanú v pamäti nádherné spomienky na víťazstvá Mateja Tótha na MS 2015 v Pekingu a na OH 2016 v Riu de Janeiro práve na tejto chodeckej trati.

Bol som a budem zástanca udržania najdlhšej olympijskej disciplíny v programe hier, ale rozumiem aj argumentom, prečo by malo dôjsť k zmene. Za pozitívum návrhu považujem fakt, že do programu OH sú navrhnuté po dve mužské i ženské disciplíny. Desiatka bude rýchla a dynamická, tridsiatka je zasa pekná vytrvalostná disciplína, takže obe by mohli byť divácky atraktívne. Návrh na zmenu dĺžky tratí môže – no nemusí – byť motiváciou pre mladých chodcov, no čo je dôležité, stále budú mať víziu možnosti súťažiť na olympijských hrách.“

MATEJ TÓTH, olympijský víťaz 2016 a majster sveta 2015 v chôdzi na 50 km: „Odporúčanie chodeckej komisie IAAF z môjho pohľadu vôbec nie je dobré a rovnako ho vníma aj chodecká komunita. Pozitívne je, že sa v návrhu objavilo zachovanie štyroch individuálnych disciplín. Rozumiem, že sa chôdza potrebuje prispôsobovať sa trendom, ale nemyslím si, že skracovanie tratí je riešenie. Chôdza je vytrvalostný šport, jej fanúšikovia to rešpektujú. Tým, že skrátime trate, nepritiahneme nových divákov. Riešenie vidím skôr v zatraktívnení pretekov s využitím modernej techniky –  rozšírená realita, rozhovory s chodcami, predštartové vyjadrenia, história, štatistiky. Veď aj etapy na Tour de France trvajú hodiny a sleduje ich množstvo divákov…

Čo sa týka zavedenia čipov na kontrolu techniky, treba byť tiež opatrný. Viem si to predstaviť, ale chodci by mali mať možnosť najprv ich otestovať na tréningoch, na menších súťažiach a postupne by sa mohol celý systém zaviesť na veľké podujatia. Nastavenie by však malo byť veľmi citlivé. Pravidlo o viditeľnej strate kontaktu umožňuje pri posudzovaní voľným okom niekoľko milisekundovú stratu kontaktu. Ak by to nový čipový systém nevedel akceptovať, chôdzu by to extrémne spomalilo. Otázne je aj financovanie: kto bude znášať nemalé náklady? Čipy by mali byť používané na všetkých pretekoch, na tréningoch, nevieme, aká bude ich životnosť. V zásade nie som proti ich zavedeniu, ale potrebujem ešte dostať odpovede na mnohé otázky. Verím, že ak by aj navrhované zmeny prešli, nebude to znamenať postupný zánik chôdze. Mojej pretekárskej kariéry sa pravdepodobne zmeny už nedotknú, ale rád by som v budúcnosti fandil ďalšej generácii päťdesiatkárov.“

MATEJ SPIŠIAK, šéftréner slovenskej chodeckej reprezentácie a kouč Mateja Tótha: „Čo k tomu povedať – zasa sa raz rozhoduje o nás bez nás. Keby zohľadnili názor odbornej obce, najmä chodcov, trénerov či funkcionárov národných federácií, som presvedčený, že by niečo také nikdy neprešlo. Ale zaujíma to niekoho? Veľká väčšina pretekárov a národných federácií mala k navrhovaným zmenám jednoznačný názor – zachovať pôvodné disciplíny 20 a 50 km pre mužov i ženy. Preto nevidím jediný dôvod na zmenu. Argument, že päťdesiatka trvá príliš dlho, je zvláštny, lebo existuje mnoho iných športov či disciplín, kde súťaž trvá rovnako dlho, ba i dlhšie.

Akú logiku ma prechod na kratšiu trať, keď štatisticky práve vi pretekoch na 50 km dochádza k najmenšiemu počtu diskvalifikácií a porušovaniu techniky chôdze? Nerozumiem skracovaniu dĺžky tratí, keď pred časom zrušili preteky na 5000 m v hale na ME či MS, lebo bolo komplikované posudzovať správnosť techniky chôdze a vyskytlo sa veľa diskvalifikácií. Z môjho pohľadu by sa namiesto nezmyselných a neodborných rozhodnutí mala IAAF zamerať na to, ako takúto tradičnú disciplínu s fantastickou históriou, množstvom hrdinov, pekných príbehov, ktorá v posledných rokoch prudko expanduje, ešte viac spopularizovať, marketingovo zhodnotiť a priblížiť divákom. 

Mám pocit, že vedenia európskej i svetovej atletiky sa snažia za každú cenu priniesť inovácie, ale zatiaľ sú to väčšinou len kontraproduktívne rozhodnutia, ktoré, myslím si, nepritiahnu nových divákov a vyvolávajú skôr rozporuplné reakcie. Ak by rada IAAF schválila návrhy na zmenu, bolo by to pre mňa veľké sklamanie. Potom s tým už asi nič neurobíme, budeme sa musieť prispôsobiť.“

MARTIN PUPIŠ, šéftréner Slovenského atletického zväzu: „Rozhodnutie chodeckej komisie IAAF vidím ako nevydarený výsledok intervencie manažérov, ktorí získavajú vplyv a zavádzajú inovácie ako kvalifikačný rebríček na MS či trackathlon na Európskych hrách v Minsku. Našťastie, po tlaku sa zatiaľ ani jedna nedostala do praxe. Som sklamaný, že chodecká komisia podľahla nezmyselnej a nekoncepčnej honbe za inováciami. Viem, že jej členovia boli dlhodobo pod tlakom a – nakoniec podľahli. Existuje nejaká relevantná štúdia, alebo iné zdôvodnenie, že toto je správne? Netuším, prečo 20 km nie, no 30 km áno. Možno existujú reálne argumenty, ale – nikde neodzneli. Takto je to celé v štýle pokusu – ako v prípade renkingu či trackathlonu. Čo keď budú mať ´inovatívci´ pocit, že maratón trvá pridlho, skrátia ho na 12 km a etapy na Tour de France na 25 km? Na základe čoho prišli na to, že 4 hodiny sú pre diváka veľa a 2,5 hodiny už budú atraktívne?

O inováciách a vylepšeniach treba uvažovať – ale systémovo. Nesúhlasím s tým, že problém je v dĺžke trvania súťaže. Ako je možné, že diváci sledujú 6 hodín v kuse cyklistiku aj niekoľko dní za sebou, triatlon, automobilové preteky 24 hodín Le Mans a podobne? Divákovi dĺžka neprekáža, len mu treba ponúknuť v dnešnej dobe aj niečo navyše, ako sa to podarilo napríklad biatlonu. Štadiónová atletika je tiež v kríze, aj tam treba pri moderovaní inštruovať diváka. Chybu vidím i v tom, že z Diamantovej ligy sa stali bežné preteky, ktoré sú pričasto a stratili jedinečnosť.

Späť však k chôdzi: skrátenie vzdialeností môže priniesť opäť problémy s rozhodovaním, ktoré sa v poslednom období  vytrácali. Chôdza doplatila v hale na to, že išlo o supramaximálne zaťaženie a objavovali sa problémy s technikou, pretože preteky boli krátke  a rýchle… No a po 25 rokoch sa hľadá cesta k jej inovácii a zatraktívneniu v skracovaní súťažných vzdialeností… Žiaľ, atletika, ktorá si v posledných dekádach zakladala na globalizácii, nerobí takmer nič pre popularizáciu disciplín, na čo budú postupne doplácať všetky technické disciplíny, ktoré potrebujú iný prístup. Nie som si istý, či sa k návrhu chodeckej komisie IAAF dostatočne diskutovalo, lebo chodecká komunita žiadala aj odbornú konferenciu na túto tému. Proti zmenám protestovali viacerí uznávaní chodeckí odborníci.

Atletika mala vždy veľkú výhodu synergického efektu. Dnes, žiaľ, smerujeme k tomu, že chceme atletiku zmeniť na akési počítačové hry. Je škoda, že sa pár ´inovátorov´ snaží zničiť niečo, čo pomohlo atletike dostať na vrchol olympijskej rodiny. Toto nevnímam len v kontexte chodeckých zmien. Samozrejme, čiastočne rozumiem optike manažérov, ale najlepšie je, ak sa každý venuje tomu, čomu rozumie. Situáciu vnímam tak, ako keby bankári začali riadiť/určovať správny životný štýl…“

Text: GABRIEL BOGDÁNYI

AKÉ CHODECKÉ DISCIPLÍNY NA AKOM PODJATÍ

(návrh chodeckej komisie IAAF)

OH 2020 TOKIO: muži 20 a 50 km, ženy 20 km (IAAF však navrhuje MOV aj 50 km)

MS 2021 OREGON: muži 20 a 30 km, ženy 20 a 30 km

MS 2022 TÍMOV: muži 10 a 30 km, ženy 10 a 30 km

MS 2023 BUDAPEŠŤ: muži 10 a 30 km, ženy 10 a 30 km

OH 2024 PARÍŽ: muži 10 a 30 km, ženy 10 a 30 km