6.miesto Anežky Drahotovej - 1:28:40 v závode na 20km pri najväčšej tohtoročnej súťaži chodeckého svetového kalendára

ANEŽKA JE ZASE SPÄTKY, LUKÁŠ SA PÄŤDESIATKOU PRETRÁPIL

Čínsky Taicang (predmestie Shanghaie) sa stal usporiadateľom majstrovstiev sveta chodeckých tímov (bývalý svetový pohár IAAF). Táto súťaž konajúca sa v dvojročnom intervale je vedľa OH a MS zaradená do najvyššej A kategórie chodeckých závodov IAAF. Je závodom s najlepšou úrovňou, pretože sa môže nominovať až 5 chodcov z každej krajiny na každú trať. (Pri OH a MS iba 3). Z Čiech štartovala minivýprava 2 pretekárov. Bohužiaľ to zodpovedá výkonnostnej realite slovenských chodcov všetkých kategórií.

V dopoludňajších pretekoch mužov na 50km rozišiel Lukáš Gdula svoje preteky vo veľkej skupine na čas zhruba na 3:56-8. V prvej viac ako hodine vyzeral dobre, ale potom sa asi rozhodol, že nesmiem vyjsť z cviku „mať nervy na špagáte“ a predviedol mi vydarenú etudu na tému Anežka – MS Londýn. Žalúdočné a črevné problémy ho úplne rozhodili a aj keď som mu sám ponúkal, nech závod zabalí, vracal sa na trať a „doliezol“ 48. v čase 4:25:47 Predposledný z tých, čo závod dotlačili v limite závodu až do cieľa. Ale povedal jasne - je to svet a neabsolvoval som takú cestu preto, aby som vzdal. Napriek tomu, že bol úplne na šrot a sotva stál, prišiel v podvečer fandiť Anežke na ženskú 20ku.

Medzi 84 menami na štarte nechýbalo žiadne meno zo súčasnej ženskej chodeckej špičky. Skrýval som pred štartom svoje obavy. Vedel som, že je na tom Anežka veľmi dobre, ale bol som si vedomý, ako má „nahlodanú“ sebadôveru z minuloročnej slabej sezóny. A tohtoročné 3 preteky – áno, veľmi dobrý štandard, ale nie až medzi tú absolútnu špicu.

Bolo dobre, že začiatok pretekov bol v znamení oťukávania favoritiek a Any sa veľmi rýchlo upokojila. Prvý km 4:45, 5km 22:35. Vpredu išla viac ako 20. členná skupina. Aj ja som u svojej pretekárky videl ľahký, „učesaný“ krok a zrazu bola na trati tá stará, dobrá, známa Anežka! Kontrolovala si čelo závodu niekde medzi 4.- 10. figúrou, sústredená, vo veľkej vlhkosti pravidelne sa občerstvujúca. Po 8.km zrýchlila, vzala na seba starosť o tempo a vláčik za jej chrbtom sa začal trhať. V čelnej skupinke zostalo 10 najlepších (takmer identické zloženie ako na OH v Riu). 10.km 44:42 (druhá päťka 22:07).

Potom sa však začali diať veci. Iniciatívu prebrali podľa očakávania zvyšné 2 Číňanky a zrýchľovalo sa. Nástupu Mexičanky Gonzáles ani ony neodolali. Tá atakom po 13.km a následným úplne strojovým tempom začala navyšovala náskok (druhých 10km 41:58, posledný km 4:06). Z vedúcej skupinky bol razom použitý trhací kalendár. Od 14.km každá zo súperiek už bojovala nielen so súperkami, ale aj sama so sebou a únavou. Poradie sa najmä medzi 5. až 9. miestom rôzne presýpalo. Mexičanka si určite dokráčala pre víťazstvo v čase 1:26:38. Osud zvyšných 2 medailí držali pevne v rukách Číňanky. Striebro vybojovala Quiyang a bronz favoritka Yang. Za nimi prebehol ostrý súboj o 4. až 8. miesto. Miesto za medailami v závere vyválčila Brazílka De Sena. Anežka 2 x ustála útok svojej známej súperky Talianky Giorgi (víťazka tohtoročných Poděbrad), po trhákoch ju znovu dotiahla, ale tretíkrát v boji o najlepšiu Európanku podľahla. 6.miesto (2.z Európaniek) v čase 1:28:40 aj aktívny spôsob pretekania boli krásnou bodkou za jej návratom do špičky. (Anežčina druhá 10ka - 43:58).

Sama bola so svojim vystúpením spokojná: „Aj keby tam ležal milión eur, zrýchliť som už nebola schopná. Možno škoda zbytočne pomalého začiatku, ale v druhej polovici a koncovke som nechala všetko.“

Kvalitu závodu podčiarkuje niekoľko čísel. 14 pretekárok pod 1:30, 27 pod 1:33, 44 pod 1:35, 70 pod 1:40. To len na okraj, až sa bude zase niekedy v slovenských luhoch a hájoch diskutovať o príliš ťažkých limitoch. So svetom aj Európou vo vytrvalostných pretekoch bojovať možno. Nedá sa k tomu iba dostať väčšinovo praktizovaným domácim spôsobom výberu vhodných typov a prípravy.