Závodná chôdza je olympijská atletická disciplína. Každá atletická disciplína má svoju krásu, svoje špecifiká, svoj okruh priaznivcov i profesionálov a prispieva tak k pestrosti atletickej rodiny. Pretekárska chôdza má v porovnaní s ostatnými členmi atletickej rodiny jednu špecifickú vlastnosť naviac: ide o pohyb, kde sa hodnotí nielen dosiahnutý výkon v objektívnych merateľných jednotkách, ale zároveň sa hodnotí aj vykonávanie chodeckého kroku počas súťaže, pri ktorej oproti behu musí byť trvalo jedna noha držaná. v kontakte so zemou (nedôjde k viditeľnej - ľudským okom postrehnuteľnej strate dotyku chodca so zemou) a ďalej musí byť oporová noha napnutá v kolene od okamihu prvého kontaktu so zemou až do okamihu, keď je vo zvislej polohe.
Športová chôdza ako jedna z disciplín ľahkej atletiky je súčasťou Olympijských hier, Majstrovstiev sveta, Majstrovstiev Európy na tratiach 20 km a 50 km mužov i žien.
Ďalej ako samostatná disciplína je v chôdzi organizovaný Európsky a Svetový pohár jednotlivcov i národných družstiev pre vopred kvalifikovaných pretekárov.
V roku 2017 bol Európsky pohár v chôdzi organizovaný v tradičnej bašte českej chôdze v Poděbradoch s vynikajúcim organizačným a marketingovým výsledkom.
Závodná chôdza vznikla na britských ostrovoch, aj keď ostatné krajiny sa na jej vzniku tiež podieľali, spomeňme len rímske légie. Súťaže v chôdzi sa konali ako stávky a ako dôkaz fyzickej zdatnosti.
Je zaznamenaný Sir Robert Carvey z roku 1589, kráľ Karol II bol dobrým chodcom, roku 1670 prizeral anglický kráľovský dvor pokusu o prekonanie 5 míľ pod 1 hodinu lordom Digbym o stávku 50 libier.
Na OH sa ocitla chôdza prvýkrát v roku 1908 v Londýne, trať merala 3 500m na dráhe a 10 míľ na dráhe. Výkony neboli vôbec zlé: 14:55 a 1:15:40. Nesmieme však zabudnúť, že definícia závodnej chôdze v tom čase vyzerala trochu inak ako dnes.
