Česká chodecká štafeta Martínková-Hlaváč sa na OH tesne neprebojovala. Skvelý Zajačik vytvoril najlepší český historický výkon kategórie U23 na 20km – 1:24:10! Morávek sa na 20km vytrápil v čase 1:28:32. Výborná Klimentová sa nominovala na MS U20 do Limy v obrovskom osobnom rekorde na 10km – 46:28. Kvalitný výkon v U20 na 10km predviedla aj Franklová, taktiež v osobnom rekorde – 49:04. A prečo na túto vrcholnú akciu neodišiel nominovaný tréner Piták, ktorý mal za úlohu doviesť českú maratónsku štafetu na OH? Škoda, že za seba neposlal adekvátnu náhradu, možno to bol ten povestný malý kúsoček, ktorý na vybojovanie OH nominácie nakoniec chýbal......
RESULTS MARATHON RACE WALK MIXED RELAY
Tohtoročná prvá vrcholná chodecká súťaž, majstrovstvá sveta chodeckých tímov, hostila cez uplynulý víkend turecká Antalya.
Turci neponechali nič na náhodu av minulom roku vyrazili na študijnú cestu do Poděbrad, kde prebiehalo ME chodeckých tímov.
V Turecku sa pravidelne koná v januári/februári závod bronzovej úrovne. Ten sa niekoľko rokov odohrával na ceste pri pláži Konyaaltı. V tomto roku sa však presunul k Expu av Expe sa, bohužiaľ, konal aj závod MS. Bohužiaľ je úplne na mieste. Výstavu nazvanú Expo organizovali Turci v roku 2016 a odvtedy areál, ktorý sa nachádza mimo mesta, chátral. A bolo to poznať na každom kroku.
V sobotu, deň pred hlavnými pretekmi, sa Turci po vzore Poděbrad rozhodli usporiadať testovacie preteky. Je otázkou, čo testovali. Prvým zádrhelom sa ukázala byť už samotná registrácia na štart. Masters atléti a atlétky čoskoro zistili, že cez registračný formulár TAF sa jednoducho nedá prejsť a systém ich odmietne. Navyše propagácia závodu bola nulová a väčšina záujemcov o štart to pri problémoch s registráciou jednoducho vzdala. Za tie odolné to vybojovali Česi a po asi 3 týždňoch od spustenia registrácie bol systém konečne funkčný!
V sobotný podvečer sa potom masters atléti spoločne s mládežou (šiel sa aj šampionát Turecka na 3 km žiackych kategórií) postavili na štart. Ku šťastiu všetkých na miesto ako prví dorazili opäť Česi a naša mini výprava absolvovala uhádanú a ukričenú anabázu, po ktorej nakoniec aj turecká ochranka pochopila o čo ide a usporiadatelia umožnili pretekárom vyraziť do Zvolávateľne. Štastlivci doraziví po Čechoch ani netušili, čo sa odohrávalo o pár minút skôr. Aj tak niektorí účastníci masters závodu označovali organizáciu závodu slovami "Afrika". Ukázalo sa, že testovací závod bude svojrázny. Časomiera ešte nebola plne funkčná a tak sa išli preteky merané na ruku na 2km dlhom, ešte nedokončenom okruhu. Spoločný štart s deťmi bol síce oneskorený, ale nakoniec sa vyrazilo.
V Masters pretekoch zvíťazil s prehľadom Poliak Lipiec, jeho čas bohužiaľ nepoznáme, spracovať výsledky ešte stále usporiadatelia nezvládli. Druhé miesto pre seba získal Josef Smola a po zmätkoch, keď účastníkom začali rozdeľovať medaily s oneskorením a víťaza úplne prepásli, sa dočkal aj krásnej a po tureckom dobrodružstve naozaj zaslúženej medaily. Pôvodne sľubované vyhlásenie nakoniec prebehlo iba pre mládež a to len mikrofónom, pódium 12 h pred štartom pretekov ešte neexistovalo. Je až prekvapujúce, čo dokázali Turci cez noc dorobiť. Pretekárska trať bola, pohľadom diváka, nekonečná. 1km rovinka tam a ďalší kilometer späť. Pri pretekoch masters atlétov fučalo, až sa palmy ohýbali, na druhý deň bolo počasie výrazne lepšie. Okruh bol pre divákov takmer nedosiahnuteľný. Fanúšikovia mohli sledovať asi tak 400m celej trate zvyšok bol nedostupný. Tam, kde nebolo zázemie závodu, tam bol plot, ochranka eventuálne na druhej strane zvodidla, plot a pole. Potencionálni diváci často prišli, chvíľu okúňali a radšej odišli na pláž, lebo v spustnutom areáli jednoducho nebolo vôbec nič.
O 7h ráno bol okruh pripravený na štart prvých pretekov. V pretekoch juniorov na 10 km štartoval v českom drese Albert Kukla. Ten sa k pretekom kvalifikoval už v Dudinciach, následne sa zvládol zlepšiť skoro o 90 sec av Turecku túžil osobáčik vylepšiť. K pretekom nastúpilo 51 chodcov. Zvíťazil Austrálčan Beacroft v rekorde svojej krajiny U20 39:56. Len o sekundu späť bol Číňan Shi.
Aký obrovský je rozdiel medzi európskou a svetovou chôdzou sa presvedčil európsky šampión Weigel. Aj napriek osobnému rekordu sub 41 minút skončil “až” 10. Albert Kukla do 6 km bojoval v tretej desiatke o OR, potom mu však úplne vypli nohy a prepadol sa na konečné 31.miesto vo svojom druhom najlepšom čase 43:29. Sám chcel síce viac, ale rozhodne nesklamal. Za ideálnym poděbradským výkonom síce zaostal, ale potvrdil výkonnostný rast a stabilizoval výkonnosť sub 44 min. Do budúceho roku, kedy prejde do dospelej kategórie, ide o veľký prísľub.
V závode žien sme mali hneď 2 zástupkyne. Preteky junioriek rozišlo celé štartové pole obsahujúce 49 chodkýň rozvážne. Tempo 4:45 udržalo väčšinu pretekárok pohromade.
Dievčatá do toho začali poriadne šliapať až po 4 km. Víťazkou sa stala Číňanka Yang (45:06) pred dvojicou Španielok. Naše Ema Klimentová si prišla pre limit do Limy. Od začiatku sa pohybovala v druhej desiatke, dokázala reagovať na zrýchlenie pretekov a odmenou jej bolo najlepšie umiestnenie českého atléta / atlétky pri MS a predovšetkým obrovský osobný rekord 46:28 a môže si začať baliť do Limy. Pre závod na dráhe bude treba zapracovať na technike, Ema mala opäť 2 červené karty a treba tento pravidelný odkaz rozhodcov brať do úvahy. Predovšetkým však Ema zaslúži veľkú gratuláciu ku kvalitnému výkonu, OR a splneniu limitu. Bravo!!!
Kvalitný výkon predviedla aj Alžbeta Franklová. Tá dokončila preteky 25. v novom OR 49:04. Obe dievčatá sú výbornou vizitkou trénerky Čermákovej. Tím jniorek bol po hriechu jediný, ktorý česká reprezentácia dokázala postaviť. V súťaži družstiev skončili dievčatá 6 z 15 tímov.
Pri 20 km pretekov žien chýbala česká vlajočka. Pri štarte Martínkovej v štafete bohužiaľ aktuálne nemáme ďalšiu ženu so zodpovedajúcou výkonnosťou. Ďurdiaková tento rok ešte neštartovala a jediný výkon na 20 km z vlaňajška by ju na štart rovnako neoprávňoval. Zlato si na krk zavesila víťazka poděbradských pretekov, peruánska kráska Kimberly Garcia Leon (1:27:12).
Po ženách sa k štartu postavili muži. Víťaza nebol nikto iný, než švédsky viking. Česká jednička Vít Hlaváč sústredil sily na štafete a na štarte tak boli o 6 rokov mladší Morávek so Zajačikom. Obaja vyrazili de facto bok po boku a prvé 2,5 km sa pohybovali v šiestej desiatke s totožnými medzičasmi. Zatiaľ čo Zajačik dokázal následne zrýchľovať, Morávek sa obrovsky trápil a tempo už na tretím kilometra uvadalo. Preteky neprepálili, 5 km tesne nad 21 min je pre neho bežné, ale toto nebol jeho deň. Ku cti mu slúži, že preteky vôbec dokázali dokončiť. Na nie príliš zábavnej trati to museli byť dlhé kilometre. Morávek došiel sklamaný na 61.mieste v čase 1:28:32 a určite získal veľmi cennú skúsenosť.
Zajačik predvádzal iné preteky. Už na trojke šiel s miernym náskokom, ktorý ďalej zvyšoval. 10 km za rovných 41 minút znamená nový osobný rekord. Zajačik potom síce zvoľnil, ale výkon 1:24:10 znesie najprísnejšie merítka. V horúcom dni si viedol výborne. Svojím výkonom zlepšil vlaňajší najlepší český historický výkon kategórie U23 Morávka z Espaa (1:25:33) a zaradil sa na 9. miesto českých historických tabuliek. Bravo! Aj tak, rovnako ako v minulom roku, sa nad jeho výkonom vznáša čierny mráčik. Česká výprava 7 pretekárov mala k dispozícii v nominácii 2 trénerov, dvojicu Čermáková - Piták. Piták vo výprave reálne nemal jediného zverenca (bol mu pripísaný Hlaváč) a jeho nominácia bola ťažko ospravedlniteľná. Rovnako ako do Espaa opäť nezostalo miesto na Karla Ketnera, ktorý do Espaa aj Antalya poslal 2 zverencov. Škandálne na celej situácii je predovšetkým to, že tréner Piták vôbec neodcestoval a jeho miesto na občerstvovačke zabral junior Kukla, zverenec nenominovaného Ketnera, ktorý evidentne nie je vítaný. Slovami klasika v podaní legendárneho Václava Postráneckého "Chce sa mi zvracať". Ako dlho ešte budeme nominovať za pofiderné zásluhy a nie na základe toho, kto má na štarte svojich ľudí?
Štafetové preteky boli nielen o svetovom rekorde, ale aj o prvom skutočnom teste novej disciplíny a OH kvalifikácii. Preteky štartovali hodinu popoludní a na trati v tom čase bolo naozaj pekelne. Prvých 22 tímov postupovalo priamo (5 najlepších krajín mohlo mať 2 zástupcov) a ďalšie 3 štafety sa do Paríža nominujú časom. K štafetovému štartu sa tak postavila väčšina elitných chodcov a chodkýň. Preteky zahájili muži 12 km úsekom. Vít Hlaváč prechádzal desiatkou na svoje pomery v kvalitnom čase 41:36 a odovzdával po 12 km Eliške Martínkovej z 36. pozície. Martínková išla na hrane svojich možností, dostala českú dvojicu do prvej 30 a teda na postupové pozície (mnohé štafety pred ňou sa z OH kvalifikácie škrtali), tempo na úrovni 4:25/km však bohužiaľ nedokázala udržať v technických medziach. Prišli 3 červené karty za kontakt a Eliška tak putovala na 3 minúty do penalty zóny a poradím sa česká štafeta prepadla na úrovni 40. miesta. Vítek sa snažil, avšak pri prvej červenej karte aj on putoval na minútu do penalty zóny a tak odovzdával Eliške na úrovni 37. miesta. Rovnako ako všetky pretekárky, aj Eliška išla druhú desiatku o niečo voľnejšie, vrátiť sa do pretekov po 45 minútovej pauze je pre všetkých nesmierne náročné a už technicky istejším krokom dokázala preteky dokončiť na 34.mieste. V rámci OH kvalifikácie sme boli 2 miesta od postupu a bohužiaľ v tejto chvíli česká štafeta nie je na OH ani časom. Česká dvojica je prvá pod čiarou. Obaja pretekári bojovali zo všetkých síl a pripísali si aspoň nový národný rekord 3:08:52.
Celé preteky boli ukážkou vôle, rýchleho závodu a súčasne nutnosti ísť čo najlepšie technicky. Počet minút prežitých v penalte zone rozhodoval v mnohých prípadoch. Kto bude chcieť v boji o parížske medaily uspieť, bude musieť zvoliť inú taktiku, než sa predpokladalo. Je lepšie ísť o minútu voľnejšie a technicky určite, než ísť za hranicou a prísť o všetko. To bol prípad druhej francúzskej štafety, brazílska dvojica prišla o titul majstrov sveta a skončila až piata doslova v posledných dvoch okruhoch, slovenská dvojica Úradník – Czaková z jasného postupu a famóznej 12 priečky odovzdala postup dvojici Čierny – Burzalová. A dalo by sa pokračovať.
Heroický výkon predviedla kanadská štafeta. Nesúrodá dvojica Dunfee - Lundman spoliehala na to, že Dunfee pôjde super rýchlo o Olivia chodiacu mimo úroveň potrebnú pre OH zájde svoje maximum. Pretekárka, ktorá sa zriedka dostane pod 49 min si však obrovskou vôľou v posledných metroch olympijský sen vybojovala.
Zvíťazil talianska dvojica Fortunato – Trapletti v novom svetovom rekorde 2:56:45. Víťazstvo im priniesol predovšetkým technicky dokonalý výkon.
Celkové hodnotenie MS chodeckých tímov je z českého pohľadu rozporuplné. Tímy sme až na výnimku zostaviť nedokázali. Výkony jednotlivcov však musíme hodnotiť vo všetkých prípadoch kladne, lebo Morávek závod dokázal dokončiť a na to by si v polovici závodu stavil málokto. Ostatní predviedli buď výborné alebo veľmi dobré výkony na hrane svojich možností. Nevyšla kvalifikácia na OH, čo je určite sklamaním predovšetkým pre atlétov samotných, pri pohľade do štartových listín bolo jasné, že postup bude na hrane možností našich chodcov. Je na čom pracovať, ale tím je mladý (až na Vítka, ten je už skúsený pretekár) a je tam potenciál. Reprezentácia na úrovni jednotlivcov rozhodne zaslúži pochvalu.
