SKVELÁ MÁRIA PERÉZ SKOMPLETOVALA ŠPANIELSKY CHODECKÝ DOUBLE NA 20KM TRATI - 1:26:51h. STRIEBORNÁ AUSTRALANKA MONTAG V NÁRODNOM REKORDE - 1:27:16. BRONZOVÁ HRDINKA ZÁVODU A NAJVÄČŠIA CHODECKÁ BOJOVNICA TALIANSKA PALMISANO - 1:27:26h. SKLAMANÁ ELÍŠKA MARTÍNKOVÁ NA 27.MIESTE - 1:34:02h.

Autorka článku: Lucia Nekulová / Autor fotografií a náš zvláštny spravodaj v Budpešti: Horst Kiepert

RESULTS 20KM RACE WALK WOMAN

Po sobotňajšej závodnej smršti, keď chodeckí fanúšikovia zostali s pusou dokorán a nemom údive po zhliadnutí najrýchlejších pretekov v histórii, sa v nedeľu postavili na štartovú čiaru 20km pretekov ženy. Počasie tentoraz ničomu nebránilo, skorý ranný štart sľuboval prijateľné podmienky aj v neskorších fázach pretekov.

K pretekom odštartovalo 47 chodkýň na čele s obhajkyňou titulu Kimberly García León z Peru.

Českého fanúšika mohla tešiť aj česká vlajočka vďaka štartu Elišky Martínkovej.

Hneď od začiatku vzala za tempo obhajkyňa titulu, s ňou držala krok austrálska favoritka Montag, číňanky Ma a Yang, španielska svetová rekordérka z dlhšej dištancie Mária Peréz, olympijská šampiónka Palmisano a Mexičanka González. Čo meno, to chodecký pojem. Zo začiatku sa v skupine snažila udržať ďalšiu Peruánku Inku a kolumbijskú reprezentantku Arenas. Obom sa však tempo na úrovni 4:20 stalo osudným, rýchlo nazbierali návrhy na vylúčenie a so závodom sa postupne rozlúčili.

Ostatné pretekárky držali od začiatku pár sekundový odstup, ktorý postupne narastal. Jediná Glenda Morejón, víťazka 35km pretekov z MS v Ommáne, sa do skupinky bojujúcej o víťazstvo dokázala dotiahnuť.

Tempo pretekov diktovala León, avšak jej prejav nebol ani zďaleka tak suverénny, ako tomu bolo v Oregone. Niekoľkými krízami si prešla drobunká González, avšak vždy sa pri pár metrovej strate dokázala do skupiny opäť vrátiť.

10km za 43:43. To je úroveň svetovej chôdze! V druhej polovici pretekov začala mať problémy obhajkyňa titulu, naopak viac a viac tempo udávala Talianka. Tá mala opakované problémy v zákrute o 180º, kedy jie topánky evidentne pošmykovali a raz to skončilo pádom. Nenechala sa tým však rozhodiť a rýchlo sa opäť prepracovala do boja o víťazstvo.

Na 16km zaútočila Mária Peréz. Tá po sérii diskvalifikácií v predchádzajúcich rokoch výrazne zapracovala na technike av tomto roku žne naozaj veľmi sladké ovocie. Na šestnásty kilometer v tempe 4:06 nedokázala reagovať ani skvele idúci Montag, ktorá však vďaka medzičasu 4:10 jasne siahla po striebornej medailu. O tú tretiu sa však viedla ešte bitka. Španielka sa svojim súperkám mohutne vzďaľovala, rovnako tak Montag. Palmisano bola nútená odolávať tlaku Morejón, avšak jej túžba po medailách sa dá porovnať snáď len s nasadením španielskeho vikinga Karlströma a Morejón bola čoskoro bez šance. Do závodu sa ešte snažila porozprávať García León, ale na skvele idúce súperky tentoraz recept nenašla.

Obrovský náskok umožnil Peréz radovať sa už dlho pred cieľom, stihla aj jedno objatie a voľným krokom prešla plačúcim šťastím cieľom v čase 1:26:51. Druhá Montag zlepšila vlastný národný (a kontinentálny) rekord 1:27:16 ao desať sekúnd späť prešla cieľom po zraneniach vracajúcich sa Palmisano v najlepšom výkone sezóny.

13 žien dokázalo prelomiť hranicu 90min!

Česká pretekárka k závodu nastúpila na divokú kartu ČAS. Mali síce splnené nominačné kritériá WA, avšak ČAS si po minulom roku nastavil potvrdzujúce limity a ten bol v tomto roku nad sily slovenskej hviezdičky. Po 12. mieste v Poděbradoch si však už vrabci štebotali o udelení divokej karty.

Eliška štartovala povzbudená výkonom z univerziády. Tohtoročným výkonom bola v štartovej listine 34. a úspechom by bolo čokoľvek v prvej polovici štartového poľa.

Prvé kilometre sa Eliška snažila držať tempo 4:32 a šla spoločne so šampiónkou z Espaa francúzskou Stey. Po šiestom kilometri, kedy sa obe pretekárky prepracovali na úroveň 30. miesta, začali spomaľovať. Čo však bolo u Francúzsky v riadok 2-3 sekúnd (nakoniec 18. - 1:31:20), u Elišky bolo horšie.

Trápiaca sa česká pretekárka sa občas poradím posúvala predovšetkým vďaka diskvalifikáciám súperiek.

V druhej polovici trate čelila aj dvom návrhom na vylúčenie, avšak tempo tesne pod 5min hranicou dávalo dobrú nádej, že Eliška závod dokončí. Nakoniec prešla cieľom v nevýraznom čase 1:34:02 na 27. mieste.

Eliške slúži ku cti, že po pretekoch veľmi realisticky zhodnotila svoj výkon a nesiahla po výľmuvách na počasie a zdravotný stav ktoré jej, ako už je u reportérky Št zvykom, v rozhovore de facto ponúkla Žaneta Peřinová.

Treba povedať, že Eliška nedeľným výkonom oprávnenosť divokej karty nepreukázala. Neslaný nemastný výkon nevybočil z celej nevýraznej sezóny. Sama pretekárka si spolu s trénerkou pochvaľovali tréningový pobyt v Kolumbii. Otázkou je, či tamojšia nadmorská výška nebola jednoducho až príliš. Rovnako nevýraznú sezónu totiž zažíva aj slovenský chodec Morvay, ktorý bol v Kolumbii tiež (kratší čas). Pritom obom atlétom nemožno uprieť pracovitosť a nasadenie.

Elišku tak môže tešiť z tohto roku aspoň medaily z Univerziády. A povzbudením do ďalšej práce faktické porovnanie s tohtoročnou medailistkou Montag. Táto študentka medicíny v roku 2019 získala taktiež striebro na Univerziáde v Neapole (Anežka Drahotová bola vtedy tretia). V tom čase mala Jemima OR na úrovni minuloročného Eliškinho výkonu z Poděbrad. Odvtedy ušla kus cesty, dokáže pravidelne zájsť pod 1:28:00 av nedeľu si na krk zavesila svetové striebro.