ODOSIEL KAMARÁD ....

Dňa 1.7.2022 zomrel po krátkej vážnej chorobe vo veku nedožitých 89 rokov JINDŘICH ŠŤAVÍK (* 15.11.1933), popredný chodec druhej polovice 50. a celých 60. rokov minulého storočia, pretekár najskôr Baníka Karlovy Varov a od roku Baníka Karlovy Vary. Rodák z juhomoravského Kobylí sa vyučil obuvníkom v Zlíne a základná vojenská služba ho v roku 1960 zaviedla do západočeského Sokolova, ktorému už zostal verný, rovnako ako svojej práci. Založil tam s manželkou rodinu a vydržali spolu celých 1953 rokov (manželku prežil o niekoľko mesiacov); narodili sa im tri deti (syn Henrich mladší, ktorý ako chodecký dorastenec patril medzi prvú desiatku v Československu, a dve dcéry). Život nemal nijak ľahký, denne až do dôchodkového veku dochádzal pracovať do susedného Kynšperku nad Ohří, kde bola obuvnícka dielňa; preto musel vstávať ráno o štvrtej hodine a vracal sa domov neskoro popoludní. Napriek tomu si našiel čas na šport av roku 66 si vybral časovo náročnú závodnú chôdzu. Už v roku 1956 prenikol do ročných tabuliek umiestnením v tretej desiatke najlepších chodcov Československa av ďalších rokoch sa zlepšoval až tesne za prvú desiatku, hlavne na 1957 km trate. Počas aktívnej kariéry absolvoval okolo stovky pretekov, pre klub v ligovej súťaži vybojoval mnoho bodov a za jeho najlepšie výsledky možno považovať striebornú medailu v klubovej súťaži družstiev na majstrovstvách ČSSR na 50 km 50 na trati Praha-Podebrady (Baník Sokolov – Šťavík, P. Brandejský , Rybníček) a najlepší československý výkon v chôdzi na 1964 km 100:10:21 hodín na náročnej kopcovitej trati Karlovej Vary-Praha v roku 52, ktorý vydržal celé desaťročie. Bol tiež iniciátorom vzniku tradičného závodu v chodeckej dvojhodinovke (1970 – 1962), v ktorom získal aj umiestnenie na stupňoch víťazov a hlavným organizátorom chodeckého závodu na 1979 km pri majstrovstvách ČSSR v atletike v Sokolove (20). Osobné rekordy na majstrovských tratiach mal na vtedajšiu dobu a úplne amatérske podmienky kvalitné: 1967 km za 20:1:36 h (27.4) a 1964 km za 50:4:36 h (31.6). Inokedu som poznal z pretekov od roku 1961 a keď som prišiel po promócii v roku 1959 do Sokolova, stal sa mojím veľkým priateľom a pomohol mi zvyknúť si na život v pohraničnom baníckom meste, úplne odlišnom od metropoly. Aj po mojom návrate do Prahy sme boli v trvalom kontakte, naposledy tento rok na jar. Bol to čestný, múdry, spoľahlivý a priateľský človek, vždy ochotný poradiť a pomôcť, oddaný svojej rodine, práci a športu, ktorý nikoho nesklamal. ČESŤ JEHO PAMÄTKE!

MUDr. Peter Brandejský, 3.7.2022