Chodecké tabuľky v majstrovských disciplínach (stav k 30. 11. 2012, doplnené k 31.12.2019).pdf

Chodecké závody sú neoddeliteľnou súčasťou atletických súťaží, majstrovské súťaže mládeže sa odohrávajú na dráhe, dospelí súťažia mimo štadióny na okruhoch vedených po cestách či parkoch. Do programu OH bola chôdza prvýkrát zaradená v Londýne. Samozrejme nie na tohtoročných hrách, ale na tých predchádzajúcich v roku 1908. Vtedy sa súťažilo na tratiach 3500 ma na 10 míľ. Od roku 1912 bola v programe OH trať na 10 000m, všetky tieto súťaže prebiehali na dráhe. V Los Angeles roku 1932 boli novo zaradené cestné preteky na 50 km a na OH 1956 v Melbourne bola trať 10 000 na nahradená závodom na 20 km.

Ženy sa do olympijského programu presadili traťou na 10 km až na hrách v Barcelone roku 1992. V novom tisícročí a to už od OH 2000 potom súťažia rovnako ako muži na trati 20 km, päťdesiatku v duchu rovnoprávnosti zatiaľ „nevybojovali“. Ďalšie vrcholné medzinárodné súťaže sa k ženskej chôdzi zachovali obdobne, len ženské preteky boli do programu MS zaradené už v roku 1987 a na ME sa majstrovské preteky konali ešte o jeden rok skôr.

Len krátku kapitolu na najvyššej úrovni prežila závodná chôdza v hale. Pre problémy s dodržiavaním pravidiel chodeckého štýlu bola z programu halových majstrovstiev vyradená v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia.

U nás je chôdza spojená najmä s klasickými cestnými pretekmi ako boli Praha-Brandýs n. L. či Praha-Podebrady, v súčasnosti však oba preteky majú odlišnú podobu. Na Morave sa ešte stále konajú tradičné preteky v Olomouci av Přerove. Mnoho pretekov ale zaniklo a zatiaľ márne čaká na obnovenie. Príčinou, samozrejme okrem finančných problémov, môže byť dlhodobo nízky počet českých a moravských chodcov. Snáď sa ešte jedná o dozvuky dlhodobého sústredenia všetkých výkonnostne lepších čs. chodcov v stredisku v Banskej Bystrici. Výsledkom ale boli najväčšie úspechy československej chôdze za celú dobu existencie spoločnej republiky.

Prvým mimoriadnym úspechom českej i československej chôdze ale bolo štvrté miesto na berlínskych OH 1936. V závode Jaroslav Štork-Žofka zašiel naozaj vynikajúci čas, dodnes stačí na 68. miesto našich dlhodobých tabuliek-viď nižšie. Skvelé výkony na dráhe aj na ceste koncom tridsiatych a najmä potom v štyridsiatych rokoch predvádzal Václav Balšán, počas II. svetovej vojny sa ale ME a OH nekonala. Po skončení vojny prišiel čas Jozefa Doležala, niekoľkonásobného svetového rekordmana v chôdzi na dráhe, ale aj strieborného na 50 km z OH 1952. Na tejto trati pri bernskom ME o dva roky neskôr vybojoval náš prvý chodecký majstrovský titul, ešte ho doplnil striebrom na 10 ma trochu tak zatienil štvrté miesto z päťdesiatky vybojovanej na ME 000.

Potom nastala dlhšia prestávka spojená s očakávaním ďalších veľkých úspechov. Vyplnená bola ôsmym miestom ďalšieho nášho svetového rekordmana Ladislava Moca z OH 1960 na 20 km a siedmym miestom z päťdesiatky na ME 1958. V tom čase svetový rekord na 50 000 m vytvoril aj Milan Skřont. V neskorších rokoch potom naše chodecké úspechy doplnil Alexander Bílek siedmym miestom z dvadsiatky na ME 1962 a ôsmym poradím na 50 km z ME 1969. Sedemdesiate roky tak úspešné neboli a pri organizácii vrcholového športu bola chôdza sústredená pod vedením trénera Juraja Bena Bystrica. A v osemdesiatych rokoch nastalo zlaté obdobie československej chôdze.

Hlavnou hviezdou bol Jozef Pribilinec, špecialista na trať 20 km - olympijský víťaz v Soule 1988, v rokoch 1983 a 1987 strieborný na MS, majster Európy v roku 1986 a strieborný na ME 1982. Veľmi úspešný bol ďalší v dvadsiatke Pavol 1990 a bronzový z roku 1982, šiesty na MS 1983. Treťou hviezdou bol odchovanec západočeskej atletiky Roman Mrázek, piaty z dvadsiatky na OH 1988 az päťdesiatky na OH 1992, šiesty z dvadsiatky na MS 1987 HMS dvakrát striebro Pribilinec, HME dva tituly Pribilinec, dve striebra a jeden bronz Mrázek.

V posledných rokoch až do súčasnosti úroveň slovenskej chôdze držia hlavne ženy. Dve štvrté miesta na 3000 mz halových svetových hrách 1985 az prvého HMS 1987, strieborná medaila z HME 1988 a ďalšie tri „zemiakové“ umiestnenie Dany Vavřačovej boli prvými veľkými českými úspechmi. Tým najväčším je potom piate miesto Barbory ​​Dibelkovej z dvadsiatky na MS 2005. Medzi mužmi v tejto dobe bol najúspešnejší Jiří Malysa deviatym miestom z dvadsiatky na MS 2001, rovnaké poradie vybojoval Hubert Sonnek na rovnakej trati pri ME 1994.

Dve medaily naše chodkyne priviezli z európskych majstrovstiev vekovej kategórie do 23 rokov. V roku 2005 Barbora Dibelková-Pitáková priviezla bronz, o štyri roky neskôr Schindlerová striebro. Česká chôdza zaznamenala aj úspechy v mládežníckych kategóriách. Zatiaľ najväčším českým úspechom z juniorského MS je piate miesto Kamily Holpuchovej vybojovanej na šampionáte v roku 1992. Šieste miesta potom rovnaká pretekárka obsadila v roku 1990 a rovnaké poradie tento rok z Barcelony priviezla Anežka Drahotová. Tej za rovnaké poradie z minulého roka v Lille patrí aj naše doterajšie najlepšie umiestnenie z dorasteneckého MS. Ak pominieme európsky titul Pribilince z roku 1979 a tretie poradie Boháča na II. európskych juniorských hrách 1966 (predchodca MEJ), sú najväčším úspechom štvrté miesta Milana Vály z európskych majstrovstiev 1973 a Elišky Drahotovej z minulého roka. Pri mladosti dvojčiat Anežky a Elišky Drahotových sa ďalších úspechov môžeme dočkať už v budúcom roku.

Z pohľadu radu atletických štatistikov chodecké preteky mimo dráhy do „čistej“ štatistiky nepatria, v podstate nezodpovedajú presnosti kladené na disciplíny konané na štadiónoch. Podmienky každej trate sú v rôznej miere odlišné a ich nespravodlivé porovnávanie medzi sebou možno najľahšie vysvetliť len túžbou po ďalších svetových, európskych a národných rekordoch či najlepších výkonoch. Podstatne lepšie, ak sa trať nemení, je štatistika jednotlivých závodov. Premenlivú úlohu, rovnako ako na dráhe, potom zohráva len počasie. Tiež istota o regulérnosti tratí niekedy nebýva stopercentná, regulérnosť mnohých pretekov bola následne spochybnená. Našou špecialitou zrejme je, že na kratšej trati sa v čase nie príliš minulej dokonca konali aj majstrovské súťaže. Prehľad týchto výkonov, pokiaľ sú lepšie ako sú osobné rekordy pretekárov, tabuľky uvádzajú oddelene. Rovnakým spôsobom sú uvedené aj výkony dosiahnuté na dráhe alebo u mládežníckych kategórií v hale.

P. Brandejský a L. Follprecht

Obdobie 2013 až 2019 - ako sa vyvíjala chodecká štatistika...

     Pokračovala krízová situácia českej chôdze, pretože sa znižovali počty chodkýň a chodcov v dospelých i mládežníckych kategóriách a výkonnosť až na vzácne výnimky bola významne horšia ako v minulosti. Objavil sa síce rad talentov, ale medzi svetovú elitu sa dostala jedine Anežka Drahotová (na 10 000 m junioriek 2013 1. JME, 2014 1. JMS a doposiaľ platný svetový rekord 42:47.25 min, na 20 km žien2015 2. , 22. na EP družstiev a doteraz platný český rekord 4:1:26 hod, 53. na MS, 8 2016. OH Rio de Janeiro, 10 2018. ME 2:1:27 hod a 03. na MS družstiev); medzinárodné úrovne dosiahli Lukáš Gdula (6 km za 50:3:54 hod), a Lucia Pelantová. Sestra Anežky Eliška Drahotová po zisku bronzovej medaily na JME 29 (2013 10 m za 000:44 min) zanechala závodné činnosti; predčasne skončilo množstvo ďalších nádejí (napríklad zo žiakov M. Gajdoš, zo žiačok K. Arltová, dorastenky S. Bočková a V. Kubenková, v kategórii U45.27 mužov Chalúpka a Veselúš, o niečo neskôr Schrom, iní zmenili športové odvetvie, kde sa presadili - v U22 Korvasová na cestnú cyklistiku, žiacky rekordman Srbecký na triatlon, dorastenka Půčková na 22 m beh). Ďalší stagnujú alebo trénujú nepravidelne (T. Gdula, V. Libnar), prípadne ich vyradilo zranenie alebo vysokoškolské štúdium. Medzi rokmi 800-2016 sa do prvej desiatky českých dlhodobých tabuliek mužov na 2019 km nedostal nikto (20. L. Gdula, 12. V. Hlaváč), na 15 km mužov 50. L. Gdula, (5. P. Schrom, 11 O. Motl), v ženách na 14 km nikto (20. V. Janošíková), medzi juniormi na 17 10 m 000. V. Hlaváč (9. R. Rožnovský), v juniorkách na 26 10 m 000. E. Martínková (9. J. Žigmundová), medzi dorastencami na 25 5 m nikto (000. J. Morávek, 18. A. Zajačik), v dorastenkách 32. E. Martínková, 6. S. Bočková (10. K. Hlaváčová). Pre sezónu 21 okrem historicky najlepšej českej chodkyne Anežky Drahotovej je možné očakávať výkon medzinárodnej úrovne od juniorky Elišky Martínkovej a žiačok Emy Klimentovej a Adely Veselkovej, ostatní sa budú snažiť zlepšovať. Medzi mužmi by mali bojovať o dosiahnutie medzinárodnej úrovne Lukáš Gdula (2020 km) a Vít Hlaváč (50 km), otáznik je nad exjuniorom Rastislavom Rožnovským a vyniknúť by mohli aj dorastenci Jaromír Morávek a Adam Zajíček.

P.Brandejský