Juraj Benčík prijal pozvánku a bude naším čestným hosťom pri "Olomouckej dvadsiatke" 18. apríla 2020!

Chodecký mág, osobnosť svetovej chôdze a trénerská legenda bývalého Československa a teraz Slovenska Juraj Benčík oslávil v sobotu 15. februára 75. narodeniny! Srdečne gratulujeme! Zároveň Juraj Benčík prijal na našu veľkú radosť pozvánku a bude naším čestným hosťom pri Olomouckej dvadsiatke 18. apríla 2020.

Benčík je atletický a športový fanatik, o tom niet pochýb. Navyše aj v jeho veku je neustále neuveriteľne vitálna a založil „Žiacku chodeckú ligu“, vďaka ktorej objavil viacero talentov – Patrika Speváka, Mira Úradníka, Patrika Nemčoka a teraz sa javí skvele Jakub Bátovský, syn niekdajšieho chodeckého olympionika Miloša Bátovského. Okrem toho stále trénuje chodeckú mlaď v banskobystrickom klube ŠK BCF aj vo vesničkách v blízkom okolí stredoslovenskej metropoly. „Pod palcom mám obvykle 6 až 8 rôznych skupín, je to variabilné. Deti prichádzajú a odchádzajú, ale celkovo ich je vždy okolo sto až stodvadsať. Na tréningy chodím každý deň okrem nedele, niektorý deň mám dokonca až tri. Nie je to málo, ale – ešte stíham,“„Napríklad v pondelok trénujem o pol jednej deti v Polomke, o tretej som už na Bacúchu a o šiestej večer mám ešte ďalší tréning v Žiari nad Hronom. Teší sa z každého úspechu, no ako známy maximalista, chcel by ich oveľa viac: „Želám si, aby sme boli v atletice úspešnejší a úspešnejší, aby nás bolo vo svete vidieť, aby sme boli uznávaní, a aby sme sa aj prostredníctvom atletických výsledkov prezentovali ako športová krajina.“

KTO JE JURAJ BENČÍK  Narodil sa 15. 2. 1945 v maďarskom Tótkomlósi, začínal ako futbalista, no od roku 1960 sa venuje atletike. V Dukle Banská Bystrica bol prvý slovenský chodec - profesionál, získal 6 titulov mistra Československa (20 km - 1973, 1975, 1976, 1977, 50 km - 1970, 1972). Reprezentoval v 10 medzištátnych stretnutiach, na OH 1980 v Moskve 13. na 50 km, na ME 1978 v Prahe 13. na 20 km. Od roku 1980 bol šéftréner chodenia v Dukle, viedol čs. (1980 – 1990), nórsku (1991 – 1992) a slovenskú reprezentáciu (1993 – 2001).

Jeho zverenci získali na vrcholných seniorských podujatiach 16 medailí (bilancia 7 – 7 – 2). Trénoval oboch slovenských atletických olympijských víťazov Jozefa Pribilinca a Mateja Tótha.

Jeho zverenci päťkrát za sebou vyhráli anketu Čs. atlét roku (1986 – 1988 Jozef Pribilinec, 1989 Roman Mrázek, 1990 Pavol Blažek) av ére samostatnosti trikrát vyhráli slovenskú anketu (Igor Kollár 1993 a Matej Tóth 2006, 2013). Nositeľ štátneho vyznamenania Za vynikajúcu prácu (1983), Strieborných kruhov SOV (2001) a Zlatého odznaku SOV (2015), od roku 2014 je člen Siene slávy slovenskej atletiky.

BENČÍKOVI MEDAILISTI

JOZEF PRIBILINEC: ZLATO (OH 1988 na 20 km, ME 1986 na 20 km, HME 1987 a 1988 na 5000 m, SP 1983 na 20 km), STRIEBRO (MS 1983 a 1987 na 20 km, ME 1982 na 20 km, HMS 1987 na 5000 m)

PAVOL BLAŽIEK:  ZLATO (ME 1990 na 20 km), BRONZ (ME 1982 na 20 km)

ROMAN MRÁZOK: STRIEBRO (HMS 1989 na 5000 m, HME 1988 a 1989 na 5000 m), BRONZ (HME 1987 na 5000 m)

MATEJ TÓTH: ZLATO (OH 2016 na 50 km*, MS 2015 na 50 km*, SP 2010 na 50 km), STRIEBRO (ME 2014 a 2018 na 50 km*) Poznámka: (*) V čase zisku medaily už netrénoval s J. Benčíkom.

Stál pri zrode športovej chôdze na Slovensku a do tejto disciplíny sa úplne zamiloval. V 80. rokoch 20. storočia mu prischol prívlastok chodecký mág. Niektorí sa nad ním sarkasticky uškŕňajú, no patria mu právom. Úspešnejšieho kouča slovenská atletika, ktorý je v jej službách už šesť desaťročí, nikdy nemala. Trénoval olympijských víťazov, mistrov Európy, vicemistrov sveta aj Európy. Juraj Benčík oslavuje v sobotu 75. narodeniny. ol prvý chodec - profesionál v banskobystrickej Dukle, startoval na ME aj OH, no najväčšiu slávu zožal ako tréner. K práci kouča sa však dostal - náhodou.

„Keď môj prvý tréner Jožko Burcl odišiel študovať z Trnavy do Bratislavy a vážnejšie ochorel, zostali sme na ocot. Juraj, čo budeme teraz robiť? – pýtali sa ma bezradne kluci z našej tréningovej skupiny, väčšinou študenti trnavskej strojníckej priemyslovky. Chopil som sa preto oprať a začal som im pripravovať tréningy ja. V roku 1962 som poslal žiadosť na atletický zväz, že mám záujem absolvovať trénerský kurz. Od tehdajšieho generálneho sekretára pána Ovečku som dostal zamietavú odpoveď. Nemožno, pretože nemám osemnásť…. Nevzdal som sa, napísal som mu dlhý, vysvetlľujúci list a - dostal som výnimku. V šesťdesiatom piatom som mal už prvého dorasteneckého mistra Československa – Pavla Beňa.“

O 23 rokov neskôr sa už pýšil olympijským zlatom svojho zverenca Jozefa Pribilinca, ktorý v Soule 1988 vyhral závod na 20 km. O ďalších 28 rokov sa v Riu de Janeiro tešil z triumfu Mateja Tótha na 50 km, ktorého v banskobystrickej Dukle pripravoval jedenásť rokov. Juraj Benčík bol popredný chodec, v istom období chodec aj tréner súčasne, a nakoniec aj špičkový tréner. Preto môže porovnávať. Čo je ťažšie - kariéra vrcholového športovca alebo trénerské remeslo?

„Rozhodne práca trénera. Ako závodník zodpovedáte ľan sám za seba. Ako tréner aj za mnohých ďalších, je to výrazne väčšie bremeno,“ prízvukuje. „Špičkový tréner musí milovať svoju robotu, musí mať dobrú intuíciu a nesmie mu chýbať odvaha.“ Trénerská robota má podľa Benčíka neskutočné čaro. „Nie je nad pocit, keď zistíte, že to robíte dobre. Tréner je ako chemik v laboratóriu či ako slávny ruský šľachtiteľ a ovocinár Mičurin. Každému v rámci tréningu namixujete niečo špecifické a čakáte, čo z neho bude,“ nadchne sa Benčík. „Krásne je aj to, keď vaša práca prináša radosť iným. Napríklad po olympiáde v Soule 1988 ma na ulici zastavovali úplne cudzí ľudia a ďakovali mi za pekný zážitok z Pribilincovej zlatej dvadsiatky…“

Apropo Pribilincovo zlato zo Soulu. Práve naň je vo svojej trénerskej kariére najviac pyšný. Váži si však každú medailu, ktorú stovky chodcov, ktorí prešli jeho trénerskou školou, získali - či už na domácich šampionátoch alebo vrcholných svetových a európskych akciách. „Taktiež som hrdý na to, že väčšina mojich zverenkýň a zverencov pochopila, že popri športe je nutné vzdelávať sa. Mnohí ku mne prišli s učňovkou, a keď končili kariéru, mali vysokoškolský diplom. Viacerí sa uchytili aj v bežnom živote – sú z nich lekári, právnici, docenti, Peťo Korčok je predseda nášho atletického zväzu. Som hrdý, že nik z mojich zverencov nedopoval, no aj na to, že od roku 1978 som mal takmer štyri desaťročia pretekára na každej vrcholnej akcii.“

Keď sa Juraja Benčíka spýtate, s kým z jeho zverencov sa mu najlepšie pracovalo, nezaváha ani na chvíľu, az rukáva okamžite vysúka päť mien: „Paľkovia Blažek a Szikora, Jožo Pribilinec, Peťo Korčok a Maťo Tóth. Je pravda, že s Pribilincom som mal občas konflikty, ale on ich potreboval. Nakopli ho a priniesli mu progres.“ O Benčíkovi išiel dlho chýr, že je na svojich zverencov extrémne prísny. „Na niekoho áno, na iných nie. Napríklad na Igora Kollára som musel byť prísny, no na Blažeka nikdy. Nemusel som ho kontrolovať, či je na sústredení o desať v posteli, a nezabáva sa nebodaj niekde na diskotéke. Áno, som prísny, no iba keď si to vyžaduje situácia,“ poznamenal Benčík.

Keď v únoru 2015 slavil sedemdesiatku, v zaujímavej debate – Juraj Benčík je totiž skvelý řečník – vštetil Matejovi Tóthovi olympijské zlato v Riu. „Verím mu! Má na to, v Riu bude v najlepšom chodeckom veku. Samozrejme, bude mať zdatných súperov, ale už neraz dokázal, že s nimi v pohode drží krok.“ Benčíkova predpoveď vyšla stopercentne. Maťo sa o pol roka stal v Pekingu svetovým, ao rok a poľ v Riu de Janeiro olympijským šampiónom...

Päťdesiatpäťročný Juraj Benčík si uvedomuje, že tretieho chodca, ktorému sa pod piatimi kruhmi zaleskne na hrudi najcennejší kov, už asi nebude trénovať. Ale úplne to ešte nevzdal. „Hovorí sa: do tretice všetko najlepšie. S Jožom Pribilincom som robil jedenásť rokov, taktiež s druhým olympijským šampiónom Matejom Tóthom. Uvedomujem si, že po tretíkrát to už takto nevyjde, no usilujem sa to kompenzovať tak, že sa snažím aspoň nájsť ich následovníka. A tak hľadám…,“ priznal Benčík.

Chodecký mág oslavuje svoje jubileum v kruhu svojej veľkej rodiny – má šesť detí, desiatich vnúčat a tri pravnúčatá. „Na oslave sa stretneme všetci, čo je naozaj veľká vec. Sme početná rodina, no každý má mnoho rôznych povinností a dať nás všetkých dokopy, aby nikto nechýbal, je naozaj vzácnosť. Práve fakt, že sa zídeme všetci, bude pre mňa najväčší narodeninový dar. Za 75 rokov svojho života som sa presvedčil, že práve rodina je najcennejšia hodnota, ktorú mám,“ zdôraznil Juraj Benčík.