Moje telo nevie mať formu celý rok. Ale predtým som mala v hlave väčší bordel, hovorí česká šampiónka

podľa 02431Z pozície vychádzajúcej hviezdy, kedy oslavovala juniorský svetový aj európsky titul, zažila ťažký pád, potom sa zvládla zo zdravotného i výkonnostného trápenia zdvihnúť a vlani v Berlíne oslavovala titul vicemajsterky Európy. Teraz chodkyňu Anežke Drahotovej zase preteky toľko radosti nerobia. V Poděbradoch sa musela zmieriť s 15. miestom v čase 1:35:43.

Vrátili sa vám pocity z obdobia pred dvoma troma rokmi?
To som práve nechcela. Vedela som, aké to je, nemám na to vôbec dobré spomienky. Ale vtedy som mala v hlave ešte väčší bordel, nedokázala som sa zmieriť s tým, že som nešla vpredu a hrozne som sa tým celý závod trápila. Teraz nehovorím, že som sa netrápila, ale s tým som do toho išla. Verím v tomto trénerovi a že keď to psychicky zvládnem, bude to dobrý.
 
Upokojuje vás, že keď už ste sa raz vydrápali hore, zvládnete to opäť?
Myslím, že áno. Sú chvíle, keď tomu neverím, ale pomáha mi, že ľudia okolo mi veria, či už tréner, psychologička Zdeňka Sládečková, (priateľ) Patrik, všetci hovoria, že to vo mne je a Berlín to potvrdil. Samozrejme je to ťažké, učím sa pretekať s touto vyššou váhou. Tiež by som si priala mať formu celý rok a pretekať ako na bežiacom páse, ale moje telo to nevie, možno je unavené z tých rokov. Viem, že hore forma pôjde, len to stojí veľa síl.
 
Do majstrovstiev sveta v Dohe zostáva pol roka. Čo vám pomôže vrátiť sa do formy?
Teraz máme sústredenie, budem jazdiť na bicykli... Hoci to nevyzerá, natrénované mám naozaj veľa, teraz si potrebujem vyčistiť hlavu, teším sa, až sa Patrik vráti zo sústredenia v Afrike.
 
Cyklistika je pre vás spoľahlivým odreagovaním?
Som medzi cyklistami šťastná, sú veľkí drieči, odpočiniem si psychicky. Chápem, že pre nezávislého pozorovateľa je zvláštne ma vidieť hore dole, ale ja taký priebeh mám. Je to sínusoida a ja potrebujem zapracovať, aby to šlo zase hore.
 
V Katare sa bude kvôli počasiu pretekať v noci, prispôsobíte tomu tréning?
Myslela som, že áno, vždy sme to tak robili. Ale Slováci v Dohe boli a hovorili, že nemá zmysel tam jazdiť vopred, boli hneď chorí. Takže plán je, že dorazíme deň pred pretekmi.