MČR v chodeckom maratóne skončilo fiaskom. Česká chodecká reprezentácia sa ďalej prepadá do priepasti! Zodpovedná trénerka zostáva v pokoji! 

Česť českej chôdze v Dudinciach zachraňovali dve dámy: na závodnom poli Ema Klimentová a na diplomatickom poli Lucie Nekulová - konečne má česká chôdza aspoň schopnú technickú delegátku na najvyššej medzinárodnej úrovni!!

VÝSLEDKY

Autorka článku a foto: Lucia Nekulová

Autor nadpisu k článku: Josef Smola

V sobotu 7.3. privítalo kúpeľné slovenské mestečko už 45. ročník Dudinskej 50. Nezvyčajne skorý termín prispôsobený dátumu konania MS chodeckých tímov v Brazílii ovplyvnil počty štartujúcich a výrazne menšie množstvo juhoamerických atlétov, pre ktorých je Dudinská srdcovka. Dudince vítali pretekárov slniečkom a teplým počasím (15 ° C).

Prvýkrát sa štartovalo na novej maratónskej a polmaratónskej dištancii. Venujme sa predovšetkým českej stope, alebo o tom, ako preteky prebiehali, si každý mohol prečítať na webe SAZ. Alebo si mohol v sobotu ráno urobiť kávu, raňajky a baviť sa chôdzou pri streame.

Súčasťou závodu boli aj početné národné maratónske majstrovstvá vrátane toho nášho. Mužov sa prihlásilo 5, medzi ženami sa odvážila iba Nelly Bugárová. Tie preteky nedokončili, v ten deň jej to nesadlo a trať rýchlo opustila. Dokončovať kvôli medailu z MČR nemalo zmysel, Nelly bola jediná a tak by titul aj tak nedostala (pravidlá požadujú aspoň 3 pretekárov na štarte). Je otázkou, či tento rok niektorá žena maratón dokončí. Napríklad sa o to Nelly alebo Štěpánka Pohlová Kučerová pokúsi na jeseň v Zittau. Okrem osobnej výzvy sa tento rok hrá aj o ustanovujúci český rekord. Kto bude mať na konci roka 2026 najrýchlejší čas, berie rekord. A pretože táto trať bude pekne náročný oriešok na rozlúsknutie, je pokojne možné, že ten výkon dosť dlho vydrží.

Nakoniec ani 5 českých mužov na štarte nestálo. Lukáš Gdula sa bohužiaľ zranil týždeň predtým pri MČR v hale. Ostravský závod, z ktorého bol diskvalifikovaný, je tak pre Lukáša dvojnásobne horkou pilulkou. Medzi prihlásenými chýbal aj Jarda Morávek, ktorý sa vlani v Zittau predviedol vo vynikajúcej forme, splnil limit EA pre ME v Birminghame aj pre MS chodeckých tímov v Brazílii. Lenže Jardovi šťastena dlhodobo naklonená nie je. Po patáliách s achilovkou odletel do JAR za tréningovou skupinou a bohužiaľ pri behu trafil terénnu nerovnosť (eufemizmus pre dieru v asfalte) a je z toho zlomený členok. Jardovi prajme, nech sa predovšetkým vráti v zdraví do bežného života a až potom myslí na ten športový.

Od začiatku sa spolu držala naša skupinka adeptov na titul - Hlaváč, Kukla, Zajačik. Zajačikovi to nešlo, už na 8. kilometri mal preteky plné zuby a nielen na ňom bolo vidieť, aký rozdielny je maratón a 35 km resp. 20 km. Maratón sa priblížil tradičnej päťdesiatke a neskutočne bolí. 3h driny. Pre tých najlepších. Keď to nechutí, je to pekelne dlhé.

Hlaváč aj Kukla sa Zajačikovi vzďaľovali, odstúpil Malysa. Kukla sa prepil a najskôr zozelenal, zošedol a aj keď na neho Zajačik strácal už koleso, rýchlo mu ich vrátil. Albert nakoniec z pretekov odstúpil na hrane absolútneho vyčerpania na 37 km. Tých 5 km do cieľa bolo nekonečných 5km ďaleko. Pre titul si šiel úplne neohrozene Vítok Hlaváč z AC Tepo Kladno. Ten sa síce s novopečenými otcovskými starosťami nenachádza v najlepšej forme, ale skúsenosti z päťdesiatky, ktoré nemá nikto z jeho mladších prenasledovateľov, dokonale zúročil. Skončil celkovo 14., nevýrazný čas 3:19:49 je však bohužiaľ ďaleko od potvrdzovacieho limitu ČAS pre ME. Ale titul sa počíta. Pre striebro si došiel o 6 minút späť Adam Zajačik z Atletika Poruba - 3:25:55. Ani on nemôže byť s časom spokojný, je to ďaleko od žitavského výkonu aj kvalifikácie do Brazílie či Birminghamu. Je otázka, čo pre oboch atlétov ďalej. Môžu sa niekde pokúsiť o maratón. Moc možností nie je. Ale maratón je ako päťdesiatka. Regenerácia bude trvať dlhšie. Na koľko je ďalší kvalitný maratón v ich silách ešte len možno uvidíme.

Čo sa dialo českou optikou v Dudinciach ďalej? Obvykle štartuje na Slovensku početná skupina z Frýdku a ďalší mládežníci. Vzhľadom na termíny tohtoročnej haly dorazila z mladých len a iba kadaňská Noemi Maják. Tá si prišla spraviť chuť po prísnej diskvalifikácii z predchádzajúceho týždňa.

V Ostrave pred rozhodcami na trojke neobstála, v Dudinciach pred tými zlatými a striebornými nazbierala na 5 km trati jedinú žltú od najprísnejšej rozhodcu pretekov. Od DQ bola 3 žlté a 4 červené ďaleko. Jednoducho išla čisto. V Dudinciach si vylepšila osobný rekord na 26:47 a medzi dorastenkami finišovala na 6. mieste.

V MASTERS kategórii prekvapila svojim štartom jej mamička. Bertha Ramos De Majak preťala cieľovú čiaru pri svojich prvých pretekoch na štvrtom mieste za 30:02. Výborne! Pani Bertha bude osviežením našej masters scény. Išla krásne.

Mimo súťaž si na päťke zapretekala plzeňská Michaela Říhová (predtým Baklíková). Pôvodne sa prihlásila na polmaratón, ale po chorobe, keď štartovala v Ostrave pri MČR s teplotou (ľudia neblbnite, srdiečko máme všetci len jedno, radšej štarty ožeľte a užite si to neskôr), sa nakoniec rozumne rozhodla pre kratšiu trať. A dobre urobila. Míša predviedla kvalitný výkon, z Dudincov si odváža nové osobné maximum 25:41, svoj prvý čas na 5 km pod 26 min. Vzhľadom na okolnosti je zrejmé, že do sezóny bude vstupovať Říhová pripravená na jedničku.

Na desiatke U23 sa mala predstaviť Alžbeta Franklová. Lenže aj Alžbeta laboruje so zdravím a na štart ju nepustila únavová zlomenina.

Česť českej chôdze zachraňovala Ema Klimentová na polmaratónskej trati. Ema išla skvele, na trati nechala úplne všetko a vybojovala si nielen letenku do Brazílie, ale aj potvrdzovací výkon pre Birmingham. Tam postúpi 35 chodkýň Európy a Ema je aktuálne v rebríčku 20. Šance sú obrovské. Ema za svoj výkon zaslúži absolutórium. V druhej polovici pretekov síce nazbierala 2 červené karty a ďalšie žlté, ale pretože išla na hrane nominačného limitu, preteky nedokončila na istotu, riskovala, makala až do konca a brala zaslúžený nominačný jackpot. Bude bohužiaľ jediná, kto bude našu malú zemičku v Brazílii zastupovať. Nový osobný rekord Emy je 1:37:11.

Medzi mužmi dokráčal polmaratón turnovský Roman Hanyk za 1:53.01.

Českú chôdzu pri pretekoch reprezentoval aj rumburský veterán Martin Nedvídek. Ten však tentoraz nenasadil štartové číslo, ale vzal do ruky terčíkov rozhodcu. Pozvanie do Dudincov v úlohe rozhodcu (už po druhé!) je veľkým osobným úspechom Martina. Česká vlajočka potom bola aj pri mene technickej delegátky závodu. Delegáciu World Athletics dostala tentoraz Lucia Nekulová. Deň pred MDŽ na mieste mnoho žien nahlas oceňovalo, že vidí na tejto pozícii pri zlatom meetingu ženu.

Stav českej reprezentačnej chôdze pohľadom dudinského závodu nie je pred blížiacou sa sezónou optimálny. Morávok zranený, Franklová zranená, Gdula zranený, Martínková sa dáva dohromady po druhej operácii (po operácii bedra prišla na jeseň operácia kolena) a dúfa v štart v Poděbradoch. Mladá generácia tvrdo narazila na onú ​​preslávenú maratónsku stenu a Vítek Hlaváč zase nie je úplne vo forme. Okrem Klimentovej a Morávky majú teoreticky všetci šancu niečo s tým do Poděbrad urobiť. U Morávky to bude na dlhšie liečenie. Klimentová sa môže tešiť na sezónne vrcholy. Pevne verím, že v Poděbradoch taktiež na novej polmaratónskej trati, sa všetkým našim reprezentantom bude dariť lepšie. Ako po zdravotnej, tak aj výkonnostnej stránke.

Na videnie v Olomouci pri prvom ligovom kole. A Emo, tebe nech sa v Brazílii darí!