Jaroslav Morávek si v peklenej horúčave (35ºC) došiel pre svoj prvý seniorský titul Majstra SR a to aj s 35km v nohách! V ženách získala titul Ema Klimentová.

VÝSLEDKY

Po vlaňajšej úspešnej premiére majstrovského zápasu dospelých kategórií v chôdzi na 10 000m, kedy tento závod ozdobil Vít Hlaváč novým národným rekordom, sa tento rok konala majstrovská súťaž v rovnakom duchu ako tá halová. Chodci si dali dostaveníčko na jednom štadióne spoločne s viacbojármi a ako tradične obsadili dráhu v nedeľu. A aj keď už zjari hneď trojica chodcov hovorila o túžbe prekonať národný rekord, termín konania rýchlym časom nenahrával. Bohužiaľ v nedeľu 15.6. bolo v Benešovo pri Prahe naozaj pekelne a jednoznačne išlo zatiaľ o najteplejší deň tohto roku. Aj keď je symbióza s viacbojmi vcelku úspešná, pre ďalšie roky by aspoň pri štarte najdlhších pretekov bolo treba upraviť časový rozvrh ideálne na 8 h ranný. Štart pretekov na 10 000 m chvíľu po poludní je regulárnym hazardom so zdravím pretekárov i rozhodcov a dievčat na osviežovacej stanici. Áno, nezabúdajme na to, že tím rozhodcov pod vedením rumburského Martina Nedvídka odviedol spolu s technickou čatou neskutočnú prácu. Nahustený časový rozvrh de facto nedovoľoval ani odskočiť si do tieňa a títo robotníci atletiky strávili na rozpálenom štadióne viac ako 3 hv kuse! Pri vekovom priemere našich rozhodcov, keď päťdesiatročný Nedvídek je vlastne benjamínkom, ide o obdivuhodný a nedocenený výkon. Pre samotných pretekárov bol benešovský štadión naozajstným gólom do čierneho, lebo pod tribúnou je nádherný tréningový tunel a pretekári tak mohli byť aspoň pred pretekmi v tieni a prijateľnom prostredí.

Potom, čo viacbojári dokončili behy cez krátke prekážky, uvoľnila sa dráha chodcom. Po 11 h ukazoval teplomer na slnku iba 35ºC. Pri spoločnom štarte dorasteniek a dorastencov čakalo pretekárov 12,5 koliesok bez tieňa. Osviežovacia stanica so studenou vodou na polievanie a hubkami bola pripravená na výbornú, ale 35ºC je 35ºC. Prvé dva / dve v cieli si povedali o nominácii na MU U 18. Medzištátne štvorstretnutie CZE - HUN - POL - SVK sa bude konať 29.6. v Brne

Od začiatku pretekov sa ujala vedenia trojice Mochal - Plecháčik - Rösler. S odstupom tradične výraznejšie rozvážnejšie začal Vejvančický. Liberecký Dan Mochal od začiatku pretekov viedol a až do cieľa pred seba nikoho nepustil. Cielil síce na čas pod 22 min, ale v horúcom dni môže byť s výkonom 22 min.:53.69 spokojný. Jeho víťazstvo však nakoniec bolo menej presvedčivé, než sa čakalo.

V polovici závodu viedol s náskokom 6 sec, 2 kolá pred cieľom bol jeho náskok na úrovni 30 sec. Lenže mladoboleslavský Marek Rösler sa nechcel uspokojiť s bronzom, prešiel tuhnúceho Plecháčka a Mochala mohutne sťahoval. V cieli ich nakoniec delilo necelých 10 sec. Zapísal osobný rekord 23:03,97. Bronz uhájil turnovský Ondrej Plecháčik 23:20.36. Na toho v priebehu pretekov strácal rumburský Vejvančický až 40 sec, nakoniec síce opäť vykopal zemiaky, ale na medailu veľa stiahol a finišoval v osobnom dráhovom rekorde 23:34.42. V horúcom dni predviedla najlepšia štvorica skvelé predstavenie a výborné výkony.

Medzi dorastenkami bola jasnou favoritkou frýdecko-miestecká Eliška Říhová a od začiatku išla svoje preteky a za čas 26:59.78 si na krk zavesila ďalšiu zlatú majstrovskú medailu. O ďalšie medaily bojovala dvojica Maják - Vanková, aby ich postupne predišla berounská Emma Mulačová. Táto novicka medzi chodkyňami sa od prvých pretekov prezentuje veľmi dobre zvládnutou chodeckou technikou a výkon z Poděbrad (27:46) ju pasoval na adeptku medaily. Svoj výkon z Poděbrad dokázala ešte vylepšiť a na hrane vyčerpania si na rozpálenej dráhe vybojovala majstrovské striebro, osobný rekord 27:20.83 a tiež reprezentačný dres. O bronz sa dlho ťahala dvojica Maják – Vaňková a bola to kadaňská chodkyňa Noemi Maják, Ktorá si vystúpila na bronzový stupienok výkonom 28:35.95. Veronika Vaňková na ňu nakoniec stratila viac ako 30 sec.

Tesne pred poludním vyrazila v ústrety 25 kolieskam dievčatá. Bohužiaľ 2 prihlásené juniorky boli vyradené technickým delegátom pre nesplnenie časového limitu a tak dvojica Kokorová - Kyselicová vopred vedela, že medaily sa udeľovať nebudú (musia byť aspoň 3 atlétky na štarte). Napriek tomu obe nebojácne nastúpili v horúci deň na štart s vidinou nulovej odmeny. Aj keď aj u nich sa, rovnako ako u juniorov a dorastu, bojovalo o nomináciu na MU. To juniorské sa pôjde v Maďarsku 19.7. , juniorov aj juniorky čaká 5000m a súperiť budú s domácim tímom ak tomu s reprezentantmi z Chorvátska, Poľska a Slovenska. Eliška Kokorová závod dokončila v čase 60:21.44 a Ema Kyselicová predviedla výkon 60:50.34. Tak aspoň tá repre odmena snáď bude na dievčatá čakať.

Preteku na 10 000m vládla podľa očakávania dvojica Klimentová - FranklováTréningové kolegyne sa ukážkovo striedali vo vedení a išli naozaj svižne. Ema Klimentová a rýchlo si vybudovala náskok. Výkon 48:29.49 má v pekelnom dni vysokú hodnotu. Výborný výkon predviedla aj Alžbeta Franklová, Ktorá si dokonca zvládla vylepšiť dráhový OR na 48:51.02. V boji o bronz sa diali veci. V posledných rokoch berie za víťaznú dvojicu obvykle bronz niektorá z plzenských pretekárok a je len otázkou, ktorá bude mať lepší deň. V nedeľu išla od začiatku na tretiu pozíciu Míša Baklíková, iba 10 - 15 sec strácala vracajúce sa Jana Žigmundová. Tesne pred polovicou trate sa dokázala na Baklíkovú dotiahnuť a aj keď sa Baklíková chvíľu pokúšala rozbehnutú Žigmundovú udržať, tá ju čoskoro odišla a zaslúžene brala bronz v čase 56:06.86. Baklíková na ňu stratila takmer minútu (57:00.27). Pod 60 minút sa dostala aj Nelly Bugárová (59: 45.25), Päťríková išla už cez 62 min.

Po 13 h sa potom na štartovaciu čiaru postavili muži spoločne s juniormi. Teplomer na budove ukazoval dokonca aj 42ºC! Na osviežovacej stanici našťastie boli dobre pripravení, voda bola vychladená a hubky sa namáčali v ľadovom kúpeli. Ale rovnako. V takej horúčave sa má jeden váľať pod cyprusom a čakať, až to prejde. Nie tak naši juniori a muži.

U juniorov to bolo zdanlivo jednoduché. kto dôjde do cieľa, má placku. Jednoduchosť brala za svoj bicykel za bicyklom a frýdecko-místecký Vojta Novák pozitívne prekvapil, keď sa snažil utrápiť to aspoň pod 50 min - 49:27.55. Druhé miesto na stupňoch víťazov si vyválčil hradecký Jiří Arnošt (55:24.73) a aj on by sa mal tešiť na reprezentačnú premiéru. Ťažko vybojovaný bronz bral oddielový a tréningový kamarát Arnošta Tomáš Gloser – 56:03.94.

Avšak to hlavné sa odohrávalo v mužskej kategórii. Nadšení diváci fandili od začiatku úplne všetkým pretekárom naprieč kategóriami a (nielen) muži sa im odmenili skvelý zážitok. Do čela šiel okamžite obhajca titulu Vítek Hlaváč, ktorého nasledoval Jarda Morávek. Od začiatku šiel s odstupom Adam Zajačik ao ďalší kus späť bola dvojica Kukla - Gdula. Hlaváč s Morávkom šli bok po boku a na Jardovi bolo poznať, že je v jeho nohách kvalitných 35 km z Innsbrucku ani nie pred týždňom. Jeho krok nebol najsvižnejší, postrádal pružnosť a ľahkosť z predchádzajúcich pretekov. Aj tak sa nebál zaútočiť a po 4 km Hlaváčovi nastúpil. Vítek nedokázal reagovať a Morávkov náskok sa zvyšoval. V polovici pretekov to vyzeralo na jasné poradie Morávek – Hlaváč – Zajačik. Zajačik strácal už 40 sec, ale naďalej šiel koncentrovane, závod nepúšťal a postupne začal Hlaváča sťahovať. Na tribúne sa kričalo. Na Vítka, na Zájdem, na všetkých. Necelé 4 kolá pred cieľom Zajačik preletel okolo Hlaváča a šiel si pre isté striebro. Ich súboj cez štadión sledoval Jaromír Morávek, ktorý určite kráčal pre svoj prvý seniorský titul. Výkon 41:23.98 je v náročných podmienkach as 35 km v nohách vynikajúci. Adam Zajačik obhájil minuloročné striebro v čase 42:13.88 a pre bronz si došiel náš aktuálne jediný istý účastník závodu v Tokyu Vítek Hlaváč - 42:27.91. Aj štvrtý Albert Kukla šiel pod 45 minútovou hranicou, čo bol na rozpálenej dráhe naozaj výkon. Pod 50min sa dokázal dostať už len Lukáš Gdula (46:16.79) a junior Novák.

V Benešove sme videli nádherné preteky. Organizátori sa dobre pripravili a vyšli chodcom vo všetkom v ústrety. Absolutórium zaslúži rozhodca závodu aj technická čata. Víťazi dňa sú potom všetci, ktorí sa v týchto podmienkach odvážili na štart. Naozaj nie je porazených a pred všetkými, atlétmi aj rozhodcami, klobúk dole. Pekelný deň našťastie všetci ustáli v zdraví a snáď v budúcom roku zvolí ČAS o niečo priaznivejší časový rozvrh. Potešiteľné je, že väčšina pretekárov sa prezentovala solídnou technikou a vďaka penalty zóne bola iba 1 diskvalifikácia. Aj napriek vysokým teplotám atléti bojovali zo všetkých síl a pripravili nám krásny zážitok. Vďaka. Usporiadateľom, rozhodcom aj atlétom. Snáď zase niekedy v Benešove na videnie.