ŠPANIELKA PÉREZ OZDOBILA PODEBRADY SVETOVÝM REKORDOM NA 35KM Z INEJ PLANÉTY 2:37:15.

ŠPANIEL MARTIN 2:25:35 A NEMEC LINKE 2:27:05 VYTVORILI NÁRODNÉ REKORDY NA 35KM.

FANTASTICKÉ VÝKONY A OSOBNÉ REKORDY ČESKÉHO DUA ZAJAČIK 1:26:37 + MORÁVOK 1:27:33 NA 20KM!!!!! SKVELÁ JUNIORKA KLIMENTOVÁ KROČIK OD BRONZOVEJ MEDAILE NA 10KM 48:15!!!!! BRAVO, BRAVO, BRAVO!!!!

Majstrovstvá Európy chodeckých tím je minulosti. Náročný poděbradský víkend prebehol za krásneho slnečného počasia, kedy po daždivom týždni prišiel teplotný šok a posun o cca 13°.

Prípravy finišovali sobotné testovacím závodom na 3000m a 5000m. Po orezanom covidovom ME, kedy bola účasť garantovaná iba 30 vybraným pretekárom, bol tentoraz pohľad do štartovej listiny radostnejší.

V závode na 3000m predviedol skvelý výkon a veľký osobný rekord Dan Mochal z Liberca. Zverenec trénera Párysa dlho držal striebornú priečku za slovenským reprezentantom Bátovským, v posledných 400m sa však na slovenského súpera dokázal dotiahnuť a rozhodne si šiel pre obrovský osobák – 14:02, kedy svojmu tuhnúcemu súperovi dokázal nadeliť ešte 8sec. Taktiež v osobnom rekorde prišiel na treťom mieste Ondej Plecháčik z Turnova - 14:38. Organizujúci oddiel zastupoval Vojtech Vejvančický na štvrté mieste v novej OR 16:02, čo je síce za očakávaním trénera Reina, avšak vzhľadom na prácu v predchádzajúcich hodinách odvedené, sa to cení.

FOTOGALÉRIA ZÁVOD 5KM a 3KM

V pretekoch na 5000m bol síce najrýchlejším Čechom v cieli veterán Lukáš Pazdera (skvelých 22:31), z hľadiska budúcnosť českej chôdze nás však môže tešiť predovšetkým výkon frýdeckého Vojtecha Nováka. Ten prvýkrát zaútočil na hranicu 24 min, o minútu zlepšil jarný čas z Holešova a pripísal si skvelých 23:29. Zmienku zaslúži aj veľkoskúsená môjla Reinová z AC Rumburk, ktorá taktiež po dvoch dňoch príprav poděbradského závodu neváhala a neohrozene vyrazila na závodný okruh.

Testovacích závodov sa zúčastnilo celku 87 chodcov a chodkýň, 3 pretekári boli diskvalifikovaní, Standa Marek najskôr po svojej premiére v tzv. penalte boxe úspešne dokončil svoje ďalšie poděbradské preteky.

Nedeľa potom už patrila majstrovským pretekom. Už o 7:30 sa na štart postavili pretekári na 35km av oboch kategóriách bolo na čo sa pozerať. Napriek rastúcej teplote pomáhali stromy na kolonáde udržiavať aspoň prijateľné podmienky a na kolonáde sa odohrávali bitky v pravdu rekordné. Svetový rekord o pol minúty pre Máriu Péhrdza (ESP), to bol jasný vrchol dňa. Nádherne idúca Španielka dala zabudnúť na roky technických problémov a nádherným štýlom si s neuveriteľnou ľahkosťou došla pre čas 2:37:15.

Ani muži však nezostali pozadu. Álvaro Martín (ESP) aj druhý Nemec Linke si došli pre národné rekordy. Rýchly poděbradský okruh priniesol záplavu osobných rekordov aj najlepších výkonov sezóny. Európski chodci prišli do Poděbrad skvele pripravení a ukázali nesmierne atraktívny zážitok.

Bohužiaľ českým zástupcom sa nedarilo. Ani v jednom závode sme nemali tím a tak bola pozornosť uprená na 2 pretekárov. Na divokú kartu štartujúcu Terezu Ďurdiakovú a Víta Hlaváče. Tereza bohužiaľ oprávnenosť divokej karty nepotvrdila, od začiatku išla ťažkopádne a po pomalých 20km z pretekov odstúpila. Účasť v Budapešti je tak preč, nominačné obdobie pre preteky na 35km končí 30.5. Po poděbradskom fiasku by mala byť ďalšia divoká karta utópií.

Praj Tour de France zpretekári nebojujú len o legendárnej "maillot jaune", cieneným titulom je aj „Prix ​​de la combativité“. Titulom muža, ktorý prejavil najväčšiu bojovnosť i zarputilosť ducha, sa po nedeľnom dopoludní môže s kľudom pýšiť aj Vít Hlaváč. Ten k závodu nastúpil s jasným cieľom a to pokúsiť sa o potvrdzovací limit pre MS. Ten bol nesmierne ďaleko, zadný stehenný sval, ktorý Vítka trápi celú jar, sa ozval tak, že nebolo nikoho, kto by to nevidel. Od 10km Vítek doslova ťahal nohu za sebou, škobrtal a každý krok bolel asi úplne všetkých okolo. Počas pretekov dokonca 2x zastavil, ale preteky s obrovským sebazaprením dokončil. Aj preto, že už vedel o odstúpení Terezy a chcel, aby aspoň jeden z českých pretekárov videl cieľ. Klobúk dole. Aby si to trápenie užil, nechala ho časomiera prejsť sa na kolonáde o koliesko viac. Sezóna tak pre Vítka prakticky skončila. Nastal čas doliečiť zranenie a získať postupne možnosť vrátiť sa tam, kam podľa minuloročnej sezóny nepochybne patrí.

Následne sa k závodu na 20km postavili ženy. Síce bolo krátko pred poludním, ešte stále sa však časť pretekov dala absolvovať v akceptovateľnom počasí. Aj tak neboli preteky superrýchly.

Víťazná Grékyňa Ntrismpioti zašla 1:29:17 a iba za 2 sekundy porazila po zraneniach a operáciách vracajúcu sa šampiónku zo Sappora - Talianku Palmisano. Tretia v cieli bola predvlani kolabujúca Portugalka Cabecinha, Ktorá rovnako ako víťazka oslávi tento rok 40 narodeniny! Pod elitnú hranicu 90min sa dostala ešte Lyudmila Olyanovska, ktorú českí chodci dobre poznajú vďaka Pepovi Smolovi, ktorý ju priviedol na Pražskú hodinovku.

V rámci ME štartovala zo slovenských žien iba Eliška Martínková, Ktorá chcela splniť predovšetkým limit pre Univerziádu. Po prvých rýchlych kilometroch odpadla zo skupinky, bojovala sama, v druhej polovici závodu sa výrazne trápila, avšak aj vďaka DQ súperiek. ich odoslanie do penalty zóny sa posunula poradím výrazne dopredu. To Elišku nakoplo av posledných kilometroch trate sa dokázala skvele vrátiť do tempa a nakoniec dôjsť na 12 mieste v treťom najlepšom čase kariéry 1:33:02. Účasť na Univerziáde má tak poistenú, limit pre MS je však stále 62 sec ďaleko. Podľa trénerky Čermákovej sa oň pokúsi pri účasti na ME 22 v Espoo. Pri kvalitnom výkone môže iba mrzieť, že pre českú pretekárku je vrchol sezóny inde, než domáci ME. V Poděbradoch by však o medailu mohla uvažovať ťažko, v Espoo bude možno bojovať aj o titul. A na konci sezóny je medaila to, čo sa počíta najviac.

Ďalšie české pretekárky štartovali iba v ráci otvorených pretekov a príliš sa im nedarilo. Bakliková z pretekov odstúpila, Borovičková bola diskvalifikovaná, v čase 1:58:31 videla cieľ Nelly Bugárová, Johana Petříková sa neskutočne vytrápila, preteky jej vôbec nesadli, ale odmietla sa vzdať a došla do cieľa v čase 2:07:59.

V závere ženských pretekov sa už poděbradská kolonáda zmenila na ozajstné peklo a do neho vyrazili k skvenu pretekov muži. Horúci a dusný deň nenahrával rýchlym časom a celý rad pretekárov sa nedokázal s víkendovou zmenou teploty vysporiadať, z pretekov odstúpili, ev. šli hlboko pod svoje možnosti. To však neplatilo o víťazovi Francescovi Fortunatovi ktorý preletel traťou za 1:18:59 a nedal tak šancu obhajcovi víťazstva Persymu Karlsterömovi - 1:19:27. Neskutočný výkon predviedol na 10. mieste Portugalec Vieira. Čas 1:22:08 sme u nás nevideli cca 20 rokov, Portugalec to dokáže aj v 48. rokoch!!!!

České farby zastupovali zverenci Karola Ketnera. V posledných týždňoch sa okolo ich skupiny vyrojil celý rad dehonestujúcich tvrdení, nečestná hra sa hrala aj na pôde zväzu, kedy povolať si pretekára na koberček 5 dní pred ME naozaj nie je normálne… Chlapci sa však nenechali rozhodiť a ukázali, akí sú bojovníci. V naozaj náročných podmienkach išli veľkú časť závodu bok po boku. V poslednej štvrtine sa Zajačik odpútal od Morávka a prišiel si pre skvelý osobný rekord aj najlepší tohtoročný český výkon 1:26:37. Za ním bojoval Jaromír Morávek a aj on sa mohol právom radovať z ďalšieho osobáka – 1:27:33. Výkon oboch borcov v danom počasí bol fantastický, navyše podčiarknutý splneným limitom pre ME 22 v Espoo. Veľmi pekné technické prevedenie potom ukázalo, že spolupráca so Slovákmi v Tatrách, kedy spoločne pilovali techniku, sa vyplatila.

Ďalší slovenskí muži získali možnosť štartu iba v rámci Permitt meetingu. A bola to škoda. Ak by z našich tretí najrýchlejší v cieli Nedvídek bol klasifikovaný v rámci tímov, rozhodne by sme neskončili posledné. Dokázali by sme poraziť LTU, HUN a FRA. Na keby sa však nehrá, česká reprezentácia tím postaviť nedokázala.

Martina tak aspoň môže tešiť fakt, že po olomouckej diskvalifikácii došiel v najvyššej súťaži bez jediného návrhu a dokončil tak svoju prvú tohtoročnú dvadsiatku. Motiváciou k ďalšej práci je určite výkon desiateho Portugalca. Rosťa Kolář v horúcom počasí došiel v čase 1:41:35. Lukáš Gdula po návšteve penalty zóny z pretekov odstúpil a Albert Kukla taktiež preteky nedokončil.

Potom už k 10km závodu nastúpili juniori. Tam bohužiaľ divokú kartu Albert Kukla nezískal, hoci mu k limitu chýbalo iba 12 sekúnd. Nastúpil tak k pretekom na 20km, kde chcel ísť rýchlu desiatku a potom preteky pomaly dokončiť. Avšak v 18 je takáto úloha v horúcom počasí naozaj náročná a Albertovi sa, neprekvapivo, vôbec nedarilo. O víťazstvo na desiatke sa bojovalo v časoch pod 43 min, zvíťazil Talian Giampaolo za 42:16.

Na preteky junioriek sa už počasie umúdrilo, slniečko prestalo páliť a kolonádou vanul osviežujúci vetrík. Juniorky tak vyhrali v teplotnej lotérii o perfektný závod. Do 10km závodu zasiahlo jediné české družstvo v zložení Klimentová - Franklová. Obe pretekárky napálili prvý kilometer vo vedúcej skupinke v čase 4:32 a väčšina z nás trnula, čo sa bude diať ďalej. A diali sa veci. Ema Klimentová síce zvoľnila, ale aj tak držala fantastické tempo a potom, čo musela jedna z Talianok do penalty zóny, dokonca získala možnosť bojovať o bronzovú priečku. Skvele idúca Francúzska jej však nakoniec nedala šancu a Ema došla štvrtá. Obrí osobný rekord 48:15, najlepší český výsledok dňa, splnený limit pre juniorský šampionát v Jeruzaleme. Bravo.

Druhá Češka v cieli Alžbeta Franklová na prepálený začiatok predsa len doplatila. Prvých 5km v OR 24:22 dávalo nádej aj na čas pod päťdesiat, ale potom začal byť kilometrový okruh dlhší a dlhší. Alžbeta nakoniec došla vo vylepšenej OR za 51:06. Český tím skončil na štvrtom mieste.

Hodnotenie tohtoročných Poděbrad je tak veľmi rozporuplné. Absolutórium zaslúži Zajačik s Morávkom a Klimentovou. Skvelé osobné rekordy (u chlapcov vo veľmi náročných podmienkach) podčiarknuté splnením nominačných kritérií pre ME. Kvalitný výkon Martínkovej s nomináciou pre Univerziádu aj osobný rekord Franklovej. Vítek Hlaváč má svoju vlastnú kategóriu. Neuspel, ale predviedol výkon, ktorý sa tabuľkám úplne vymyká. Naozaj zlé preteky potom mala Tereza Ďurdiaková.

Celkovo tak možno české vystúpenie hodnotiť výborne v rámci osobných výkonov. Z hľadiska ME chodeckých tímov však česká reprezentácia úplne prepadla. Neschopnosť postaviť družstvo vo väčšine závodov inak hodnotiť nemožno. ME chodeckých tímov máme pridelených hneď na tri ročníky, bohužiaľ sme tomu neprispôsobili českú atletickú infraštruktúru a nie je tak odkiaľ brať ani na súťaž v roku 2025.

Na záver potom patrí obrovská vďaka všetkým, ktorí sa na príprave závodu podieľali. Za chodcov je to predovšetkým tím okolo Jána Reina z AC Rumburk.