OLOMOUCKÉ DVACÍTKA UŽ PO 57. MAJSTROVSKÚ 20 OPANOVALI MARTÍNKOVÁ A HLAVÁČ.

Autorka článku: Lucia Nekulová / Autor fotografií: Honza Nekula

VÝSLEDKY / ERGEBNISS:

MČR 20 KM Chôdza / TSCHECHISCHE GEHEN-MEISTERSCHAFTEN 20 KM

CELKOVÉ 20 KM a 10 KM CHÔDZE / GESAMT GEHEN 20 KM und 10 KM

CELKOVÉ KOMPLET / GESAMT KOMPLET

Už 57.ročník tradičného chodeckého závodu hostila cez uplynulý víkend v Smetanových sadoch Olomouc. Závod sa tento rok konal nielen ako bronzový závod WA, ale aj MČR a prvé kolo extraligovej súťaže. Cez pôvodný plán nakoniec nebola pri pretekoch uplatnená penalty zóna.

Po daždivých dňoch sa počasie umúdrilo, občas svietilo slniečko, príjemnú teplotu kazil len občasný vietor.

Deň začali súťaže detí na 1km. Atletický poter bojoval srdnato a snáď im atletické nadšenie vydrží aj do ďalších rokov. Bohužiaľ chôdza nie je zaradená v žiackych súťažiach družstiev a tak nám najskôr bez závodných možností utečú deti k iným disciplínam.

Na trojke žiakov a žiačok padol celý rad osobných rekordov, prvý prešiel cieľom frýdocko-miestecký Šimon Václavík v OR 16:07 ao 2 minúty porazil slovenského veterána Ondreja Malíka. Ten zdolal Miroslava Myšku, ďalšieho borca ​​z liahne trénera Nejezchleba o 5sec. Medzi dievčatami porazila Slovenka Lasicová len o 7sec frýdeckú Elišku Říhovú, na päty im šliapala taktiež vo veľkom osobáku plzenská Aneta Dojčárová. Cieľom 3km pretekov prešla aj olomoucká legenda – Václav Dostalík (ročník 1940) v čase 26:18. Obdivuhodné.

Na 5km dištancii zvíťazil štýlom štart - cieľ ďalší frýdečák Vojtech Novák (vonkajšia OR 24:52). Na toho v záver dotieral ostravský tréner Ketner. Tretie miesto bral vekom ešte žiak turnovský Ondrej Plecháčik. V závode žien na 5km nastúpila z prihlásených pretekárok iba pražská Ema Kyselicová ao 18sec jej utiekla hranica 30min.

Závod mužov na 10km mal jediného favorita. Pôvodne do 20km závodu prihlásený Ír Brendan Boyce pre prekonanú chorobu zmenil plány a nastúpil radšej na polovičnú dištanciu. Suverénne víťazstvo si zaistil krásnym technickým prevedením v čase 42:37. Za ním si pre ďalšie zlepšenie OR z Rumburka došiel Albert Kukla. Tomu veľmi prospieva spolupráca s ostravskou tréningovou skupinou Karla Ketnera, ide hore výkonnostne aj technicky, výkon z Rumburka zlepšil o viac ako minútu na 47:33. O ďalšie zlepšenie sa bude určite pokúšať hneď tento týždeň v Sataliciach a pokiaľ mu unikne nominácia do Poděbrad, bude to len škoda pre českú chôdzu. Tretí došiel o viac ako 10min späť Peter Havránek.  Prvýkrát pod hranicu 60min a hneď výrazne, sa dostala víťazka 10km pretekov - Tereza Pittnerová z Vrchlabia (58:09). Druhá došla rumburská Kačka Nedvídková už v čase nad 61min, tretí potom bola nestorka českej chôdze Martina Netolická z Liberca.

A potom už k 20km závodu nastúpilo 12 mužov (z toho 7 do MČR) a 11 žien (8 do MČR). Vedenia sa okamžite ujala trojčlenná skupinka Hlaváč – Gdula – Saulgriezis (Lotyšsko). Z tejto trojice ako prvý odpadol Lukáš Gdula, cez ktorého sa prehnal Jaromír Morávek, ktorý sa odpútal od Adama Zajíčka. Morávek však bol čoskoro diskvalifikovaný a dokonal tak svoj olomoucký diskvalifikačný hetrik. Niečo málo cez 6km mu príliš síl nezobralo a tak sa zdravo naštvaný rozhodol následný deň štartovať na MSR Slovenska, čo mu Slováci obratom povolili. Po nočnom prejazde predviedol v Banskej Bystrici de facto bezchybné preteky a došiel si nielen pre poděbradský limit svojej vekovej kategórie, ale aj pre najlepší český výkon - 1:28:40. Limit pre ME22 má na dostrel a môžeme sa tak tešiť na jeho a Zajačikov výkon v Poděbradoch. O kolo neskôr už šiel cez trápiaceho sa Lukáša aj Adam Zajíček. Zhruba na 10km začal Vít Hlaváč strácať na sebaisto idúceho Lotyša, pre český titul si však kráčal s prehľadom. Jeho štýl vyzeral technicky veľmi dobre, na prekvapenie všetkých sa však na tabuli návrhov začalo povážlivo červenať. Počas pretekov tak reálnej hrozbe DQ čelil Hlaváč aj Gdula, väčšina pretekárov dostala aspoň jedno napomenutie. Po cca 11km napodobnil DQ Morávka veterán Martin Nedvídek (kolená) a po druhom olomouckom DQ v rade zrejme nebude mať do budúcna príliš chuti na tieto preteky cestovať. To isté platí aj pre Morávka. Musím povedať, že môj manžel vyhotovil cca 1000 fotografií zo závodu. A nad DQ, ale aj napríklad napomínaním pre de facto perfektne idúceho Hlaváča, sa nestačíme čudovať.

Víťazom závodu sa stal lotyšský pretekár Saulgriezis, ktorý skoro o minútu porazil úspešného obhajcu majstrovského titulu Víta Hlaváča (AC TEPO Kladno, tr. Vetrovcová). Výkon 1:28:51 však zrejme nie je z tých, za ktorý by sa Vítek pochválil. Na druhom mieste v rámci MČR prišiel Adam Zajíček (Atletika Poruba, tr. Ketner) v druhom najlepšom kariérnom výkone – 1:30:04. Aj on čelil červeným terčíkom. Tretie miesto potom utrápene uhájil Lukáš Gdula (AC Hviezda Pardubice, tr. Čermáková), avšak s výkonom 1:37:03 rozhodne nebude spokojný.

Mňa osobne potom v cieli nadchol výkon veteránskeho sponzora chôdze Pepy Smoly. Ten v cieli sedel dlho úplne vyčerpaný, lebo na MČR pretekal tak, ako sa v rámci MČR má. Nie na istotu, tréningovo, na pohodu, ale výkonom na hranici vlastných možností. Radosť sa pozerať.

V pretekoch žien bola jediná favoritka. Eliška Martínková (USK Praha, tr. Čermáková) sa prvé kolo a pol snažila držať mužskej trojice Nedvídek-Rízek-Kolář, avšak ich tempo neudržala av tréningovom tempe si došla pre suverénne víťazstvo. Čas 1:41:36 však neptári k tým, ktorých by sme si v súvislosti so siedmou z ME v Mníchove chceli pamätať. O ďalšie medaily od začiatku bojovali vekom ešte juniorky Klimentová – Franklová. Obe dievčatá ukážkovo spolupracovali a striedali sa v diktovaní tempa, v poslednej štvrtine pretekov potom nastúpili Ema Klimentová (AK Šternberk, tr. Sadil/Čermáková) a výkonom 1:48:54 si došla pre striebornú medailu. Tretia potom došla Alžbeta Franklová (SK Jeseniova, tr. Korbel/Čermáková) výkonom 1:50:02. Pre obe juniorky ide o prvý štart na 20km dištancii a najskôr štartovali predovšetkým pre body do extraligovej súťaže. V dresoch extraligového klubu tiež k súťaži nastúpili a môžu tak len poďakovať férovosti pretekárok za nimi, alebo ak by ďalšie pretekárky podali protest, najskôr by uspeli. Aj taký Vít Pavlišta sa v roku 2018 medaily z MČR, pre zle zvolený dres, nedočkal.

Výkony junioriek ponúkajú porovnanie s rokom 2020, kedy v rámci covidového MČR nastúpili vtedy aj prvým rokom juniorky Martínková so Žigmundovou. Martínková brala vtedy bronz v čase pod 1:43, na Žigmundovú zostala zemiaková medaila za čas 1:45:21. O rok neskôr skončila vtedy čerstvá juniorka Klára Hlaváčová za výkon 1:49:38 štvrtá. Tretia vtedy v Olomouci bola (9min za druhou juniorkou Martínkovou) Žigmundová výkonom 1:48:26. Výkony časti ostatných pretekárok boli značne ovplyvnené absolvovaním 35km závodu pred 3 týždňami v Dudinciach. Klára Hlaváčová (V Dudinciach strieborná) sa trápila od prvých metrov a nakoniec preteky nedokončila. Bojovný výkon predviedla Štěpánka Pohlová aj v OR idúcej Nelly Bugárová (v Dudinciach 3 a 4), ktoré však tiež cítili v nohách dlhšiu dištanciu. Pod métu 2h sa dostala aj Johana Petříková a Michaela Bakliková.

MČR je tak úspešne za nami. Link na fotogalériu zo závodu bude v najbližších dňoch umiestnený na fcb stránca Závodná chôdza v ČR.

Na záver si však ešte dovolím jednu športovo nešportovú poznámku. Odkedy som sa pred dvoma rokmi vrátila do ČR a začala občas navštevovať preteky v chôdzi, pravidelne počujem sťažnosti mladších pretekárok. Nie na kvalitu trate, dĺžku distancií či výkony rozhodcov. Ale na správanie a komentáre mnohých mužských veteránskych pretekárov, funkcionárov a rozhodcov. Sexistické komentáre do dnešnej doby skutočne nepatria. Kto znechutene práve dvíha obočie s povzdychom, prečo sem ťahám nejaké to americké „woke“, zamyslite sa, či by niekto z vás stál o to, aby veteránski pretekári vašim dcéram či vnučkám na štarte komentovali zadočky, alebo ponúkali prehriatie pekných stehienok, taká zima. Pretekárka tým pánom, ktorých sa to týka, nepovie nič nie preto, že by jej podobné poznámky lichotili, ale pretože je uvedená do trápnej situácie a rozhodne z nej nemá radosť. Páni si za pár rokov spomenú, ako stretli na danom závode (a nemyslím tým len Olomouc) kamarátov, predviedli dobrý výkon a pod., dotknuté pretekárky si však namiesto pretekov aj za 30 rokov budú pamätať, že tam bolo nejaké úchylné prasa s otravným komentárom . Páni, ak sa domnievate, že podobné poznámky predsa nikdy nikomu nevadili, mýlite sa. Len si o tom dnešné násťročné dievčatá dovoľujú viac a viac hovoriť. Po diskusii s celým radom atlétok minulosti, mi všetky potvrdili, že podobné komenty sa vyskytovali naprieč disciplínami a boli pre nich urážlivé, trápne a pamätajú si ich dodnes. Tí, ktorí nechápu, ako s dievčatami slušne hovoriť a čo pred nimi povedať, zamyslite sa, kým niečo prehodíte, či by podobný komentár zaznel, ak by vedľa vás stál otec dievčaťa.

A tak na záver použijem dnes už okrídlené "Slušnosť nadovšetko". Rovnako, ako by sa niektorí mladí pretekári a pretekárky mali naučiť pozdraviť pri príchode na štadión, mnohí starší pretekári by mali vážiť svoje slová.