So smutnými správami, ako sa zdá, nie je na začiatku tohto roka koniec.

Len sme sa rozlúčili s doktorom Brandejským na halovom M-ČR v Stromovciach, deň nato 13.2. 2023 odišiel z našich chodeckých radov Ján Dzurňák vo veku necelých 70-tich rokov.

Tento vynikajúci reprezentant vtedajšej ČSSR sa narodil 1. 6. 1953 a patril do veľmi úspešnej generácie chodcov osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, kam patrí Dana Vavřačová, Kamila Holpuchová, menovaný Ján Dzurňák, Jaromír Vaňous, Vladimír2020 Ivo Piták, Hubert Sonnek, Miloslav Lapka, Jaroslav Makovec, s ktorým sme sa rozlúčili vlani, Tomáš Kratochvíl, Miloš Holuša, Jiří Malysa.

Jeho parádnou traťou bola päťdesiatka. Trikrát stál na stupňoch víťazov tejto kráľovskej trate av roku 1980 sa stal majstrom ČSSR výkonom 4:07:02. Najlepší výkon dosiahol o rok skôr v Eschborne vo vynikajúcom čase 4:04:03. Tento čas, pokiaľ sa nemýlim, patrí medzi elitnú desiatku najlepších výkonov SR na 50 km dodnes. Víťaz tradičného závodu Praha - Brandýs na 20km z roku 1975 dosiahol v roku 1980 aj svoj najlepší čas na 20km na okruhu a to 1:27:30 v Českom Brode.

Ján Dzurňák patril do mojej generácie. A to nielen ročníkom narodenia, ale priam tréningovo, kedy nás viedol vo vtedajšej RH Praha (teraz Olymp Praha) legendárny tréner JUDr. Fišer. Spoločne s Láďom Podružkom a Jurajom Malíkom sme trávili na sústredeniach vo Vysokých Tatrách veľa času a snívali svoje športové olympijské sny. Honza Dzurňák patril medzi poctivých premýšľavých športovcov, pre ktorých tréning nebol len odovzdanou prácou, ale premyslenou súčasťou života. Tiež pretekal dlho - a úspešne - za Klatových v lige, kde dosiahol v chôdzi v Jihlave na 5000 m času 27:12,82 v roku 2010. V Plzni priviedol k chôdzi na učilišti niekoľko talentov z radov mládeže.

Spomínam na naše nekonečné debaty o tréningu, o technike chôdze, o vytrvalosti, na Honzovo pozorovanie vplyvu počasia a výkonu a nadmorskej výšky. Mnoho z mladších chodcov stretávalo Honzu Dzurňáka v pražskej Stromovke. A boli prekvapení, s akou skromnosťou sa stretli, s akou ochotou im poradil s tréningom a podelil sa o svoje skúsenosti so svojim neopakovateľným slovenským prízvukom- Bol svojim výkonom na 50 km hviezda a nerobil ju zo seba. Mám pocit, že tam na štarte dvojkilometrového okruhu niekde stále je a za svojimi okuliarmi sa pozorne pozerá na naše chodecké snaženie a drží nám palce.

Česť jeho pamiatke!

Míla Lapka