Vážené chodkyne, chodci, priaznivci a fanatici Race Walking.

Máme za sebou rok plný veľkých zmien, improvizácií, úsilia a sklamania z neuskutočnených závodov i radosti z tých, ktoré sa podarili. Máme pred sebou rok ešte väčších zmien, preskupovanie síl vo svetovej atletike, zmeny chodeckých tratí, OH v inom termíne, iný tréning a pretekanie v čase pandémie a aj zmenu ekonomiky a predovšetkým zmenu toho, čo sme považovali za náš pevný poriadok a svet.

V týchto zmenách si zaslúži maximálne uznanie neutíchajúcej aktivity skupiny Smola chůze na čele s Pepou Smolou a Hozom Reinom, posledným dôkazom je organizácia vianočného závodu v Prahe na štadióne AC Praha, bohužiaľ opäť odvolaného z dôvodov Covidu-19. A to všetko robili a robia bez nejakých výziev orgánov ČAS, bez Súťažných a iných komisií, za svoje. A pozrite sa na fungujúce a živé stránky Smola Chůze! Myslím, že sa ukazuje, aké životaschopné sú malé aktívne skupiny a aké bezmocné sú tradičné štruktúry fungujúce v normálnych podmienkach. To neplatí len pri športe.

V tomto roku sa doslova na posledný deň sa podarilo stihnúť Poděbrady Walking, v sobotu preteky, v nedeľu odjazd av pondelok už obľúbený zákaz pretekov. O svetovej úrovni organizácie a skvelých výkonoch bolo na týchto stránkach napísaných mnoho. Na Slovensku sa v oveľa menšom rozsahu, zato so svetovým výkonom Mateja Tótha, podarilo uskutočniť Dudinskú 50 a pred koncom sezóny päťdesiatku v Trnave, kde po dlhých rokoch podalo naše družstvo päťdesiatkárov výkony, o ktorých sme dlhé roky len snívali.

Cez všetky obmedzenia išla česká chodecká špička výkonnostne hore, už to nie je len o Anežke Drahotovej, alebo len o ženách, posadzujú sa konečne ďalší a za nimi je vidieť mládež ale aj úplne špičkoví veteráni. Stačí sa pozrieť na anketu Chodec roka na týchto stránkach. 

Za tým stojí profesionalita Ivoša Pitáka a podpora Smola chůze aj úloha Katky Čermákovej v Trénerskej rade ČAS, kde vôbec nemá ľahkú úlohu. A nesmieme zabúdať aj na ďalších obetavcov a opory, za všetkých chcem vymenovať aspoň doktora Petra Brandejského.

Šport, a najmä vytrvalecké disciplíny, sú koncentrovaný model života. Je to dosť tvrdý model, kde sa nič nedá dlhodobo zvádzať na druhých, na nepriazeň osudu, na rozhodcov. Porovnanie výkonu je jasné. Bez poctivej práce jednoducho nie je poctivý výkon. A bohužiaľ táto rovnica neplatí bezpodmienečne, teda že poctivá tréningová práca rovná sa automaticky dobrý výkon. Je to len nutná podmienka, nič viac. Je tu toľko faktorov, toľko neznámych limit funkcie, že sa často stane, že aj napriek skvelej príprave v tréningu sa výkon nepodarí. Je to aj model plný konfliktov, stretov vôle a tela, vízie a okolitého sveta, ktorý víziu ignoruje alebo sa jej bojí. Je to rovnako ako v živote, kde na to máme dosť času a nie jeden rok.

V tomto modeli je úspech a neúspech hneď vidieť, po každej sezóne, po každom závode. Nejde nejako po česku obísť, okecať, ohnúť, aj keď sa o to mnoho ľudí stále snaží. V tomto modeli je tiež vidieť každá pomocná ruka a hlava pre našu disciplínu, ako som už písal na začiatku o pozitívnych prípadoch. Rovnako tak, bohužiaľ, sú vidieť a škodí prípady negatívne, zlá vôľa, alebo len lipnutie na funkciu pre ňu samu, bez skutočnej pomoci a invenciu pre našu disciplínu. 

Čaká nás podivný olympijský rok s veľkým otáznikom, v našich podmienkach potom majstrovstvá Európy v chôdzi družstiev v Poděbradoch, tiež s veľkým pandemickým otáznikom. Veľmi by som si prial, aby sa tieto vrcholy sezóny uskutočnili ak nim potrebný rad ďalších závodov, od veteránskych, mládežníckych až po M-ČR.

Dovoľte, aby som Vám zaželal Vám a Vašim blízkym negatívne testy a pozitívnu náladu v Novom roku 2021. A jasný smer, dodržiavanie pravidiel, žiadny pobyt v trestnej zóne, žiadnu DQ pri závode nieto ešte v profesnom alebo súkromnom živote.

Míla Lapka