Vízia chôdze 2020 začína prinášať výsledky. Míla Lapka, 29.12.2019.

Tentokrát mám pohľad na Silvestrovskú halu zvnútra pretekov, takže nemôžem komentovať výkony všetkých pretekárov, ktorí by si to určite zaslúžili. Tým viac ale môžem oceniť prácu usporiadateľov a hlavne účasť pretekárov. Pokiaľ som správne počítal, v hale sa predviedlo 67 chodkýň chodcov vo všetkých vekových kategóriách, od 2000m po 5000m. A to nešlo o body, ani o kvalifikácie. Išlo jednoducho o vhodný termín a dobrú príležitosť si v zimnom objemovom tréningu zapretekať, skúsiť rýchlosť bez teplákov, čiapky a rukavíc. A keď k tomu pripočítame nezávodiacich trénerov, rozhodcov a ďalších priaznivcov chôdze, náhle tu máme okolo na jednom závode pred koncom roka na stovku ľudí, ktorým chôdza nie je jedno.

A nejde už len o počet, tento cieľ Vízie chôdze sa postupne darí plniť aj na iných pretekoch, aj keď nie v tak presvedčivých číslach ako sa prejavilo v Jablonci. To dôležité sa skrýva za výkony prvých 3 - 5 pretekárov v každej kategórii. A to je výkon, konečne rýchla chôdza v hale, výkon, kedy reprezentanti jednoducho profesionálne predvedú, prečo sú reprezentantmi, či už ide o Anežku Drahotovú, Lukáša Gdulu, alebo Víta Hlaváča. A na druhej strane je to tiež sito, ktoré ukáže, že iba poctivá práca zameraná na výkon niekam vedie a všetky nádeje bez poctivého prístupu a profesionálnej prípravy sú len planými rečami. Ukázalo sa, že veteráni sa dokážu pripraviť sami a lepšie a bez zázemia, než reprenadeje, okolo ktorých sa vytvára síce rozruch, ale ten nezamaskuje vlastnú trénerskú nedostatočnosť a váhu v zmysle hmotnosti im skôr pridáva a na výkone uberá.

Vo všetkých kategóriách sa objavili v podstate dve skupiny pretekárov, rovnako veľké: tí, čo vedia chodiť frekvenčne, ako sa dnes vo svete chodia a tí čo kráča síce relatívne rýchlo, ale nevyužívajú energiu odrazu cez boky pre dokračujúcu nohu, ale naopak je dopad na pätu dokračujúcu nohy brzdí. Keď sa pozorne pozriete, je to krásne vidieť, a to je rozdiel medzi kráčaním a závodnou chôdzou. Samozrejme existuje ešte skupina tak na pomedzí týchto dvoch, tam je to dané malou fyzickou kondíciou, prečo nevydrží frekvenčne až do cieľa, alebo inými faktormi.

S tým súvisí osveta a práca rozhodcov chôdze. Nebol som v Jablonci RCH, takže môžem komentovať len zvonku. Na 5000M bola veľká zhoda ako na 3 tak na 2 červených kartách a nikto nerozhodoval individuálne mimo, čo je dobrým vysvedčením. Ostatné záznamy som nevidel az výsledkov sa to vyčítať nedá - to je asi moja jediná kritická pripomienka usporiadateľom - zaznamenať počet červených do výsledkov. Mal som pocit, že si RCH bez ohľadu na svoj vek začínajú väčšinou zvykať na to, že sa jednoducho dnes chodia inak, ľahko a frekvenčne, a kráčajúci štýl nie je vzorom, ale nedostatkom, nie snáď z hľadiska pravidla 230, ale z hľadiska techniky a výkonu.

S týmto poznaním budeme naďalej vo Vízii chôdze pracovať a to konkrétne obnovíme skôr zabehnutú prax Národného panelu RCH na majstrovské preteky, aby sme si nelikvidovali mladých nádejných pretekárov a nedochádzalo k tomu, že sa u nás bude chodiť inak ako je tomu vo svete. Jablonec naznačil, že je to možné. Neviem nakoľko je to zásluha Františka Párysa, a nakoľko novo vyškolených RCH a osvietených RCH, ale určite Františkovi mu patrí vďaka za zvládnuté preteky z pozície najhlavnejšieho rozhodcu (vrchníka chôdze).

A aby bola Silvestrovská hala dokonalá a hodná svojho mena, začalo štýlovo snežiť.

Budeme sa tešiť na pokroky budúcu sezónu, na to, že skupina frekvenčných chodcov a výkonov sa bude rozširovať a dostaneme sa v našej disciplíne zase o poriadny chodecký krok ďalej.